16.7.2026 (SITA.sk) - Obaja politici sa zhodli, že rozdelenie Československa bolo v európskom kontexte výnimočné.

Rozdelenie Československa podľa bývalého českého prezidenta a premiéra Václava Klausa a slovenského expremiéra Vladimíra Mečiara zabránilo dlhodobým politickým sporom a nenaplnili sa ani obavy z ekonomického kolapsu či vojnového konfliktu. Zhodli sa na tom v exkluzívnom rozhovore pre SITA pri príležitosti osláv Dňa zvrchovanosti.

Vývoj česko-slovenských vzťahov

Mečiar pripomenul, že pred rozdelením Československa zaznievali varovania, podľa ktorých Slovensko nebude schopné fungovať ako samostatný štát, zahraničie ho neuzná a slovenská mena výrazne oslabí. Objavovali sa aj obavy, že rozdelenie sa skončí ozbrojeným konfliktom podobným vojnám v bývalej Juhoslávii. „Nič z toho sa nenaplnilo,“ prízvukoval. Podľa neho je preto pri hodnotení rozdelenia dôležité hovoriť nielen o tom, čo sa stalo, ale aj o tom, čo sa nestalo.

Na otázku, či si dokáže predstaviť opätovné spojenie oboch krajín, Klaus odpovedal, že obe krajiny si už dávno žijú svojím vlastným životom, ktorý si vytvárajú k svojmu obrazu. Čo sa týka dnešných vzťahov medzi Českou republikou a Slovenskom, tie sú podľa neho výsledkom rozhodnutí súčasných politických reprezentácií, nie dôsledkom rozdelenia federácie v roku 1992. Mečiar označil vývoj česko-slovenských vzťahov po rozdelení za rozdielny podľa jednotlivých období. Vyzdvihol obdobie pôsobenia Václava Klausa a Miloša Zemana vo vrcholnej politike, keď bola podľa neho konštruktívna spolupráca. Kritickejšie sa vyjadril k súčasným vzťahom medzi oboma krajinami.

Obaja politici sa zhodli, že rozdelenie Československa bolo v európskom kontexte výnimočné. „Bol som presvedčený, že je to projekt rozumný a realizovateľný bez nejakých tragických následkov, ktoré mnohí očakávali. A tieto moje očakávania sa stopercentne naplnili, nedošlo k žiadnej tragédii, krajiny ďalej fungovali,“ zhodnotil Klaus. Ako pripomenul, otázka budúcnosti federácie sa naplno otvorila počas sporu o názov štátu, známeho ako pomlčková vojna. Pôvodne sa štát volal Československá socialistická republika.

Ekonomická transformácia

Po novembri 1989 chcel prezident Václav Havel odstrániť slovo „socialistická“ a navrhol názov Československá republika. Na Slovensku však mnohí politici presadzovali, aby bol v názve vyjadrený rovnoprávny zväzok dvoch národov. Klaus priznal, že dovtedy nepovažoval štátoprávne usporiadanie za prioritu, keďže sa ako minister financií sústredil predovšetkým na ekonomickú transformáciu. Až diskusia o názve republiky podľa neho ukázala, že medzi Čechmi a Slovákmi existujú hlbšie rozdiely v pohľade na spoločný štát.

Za najťažšiu časť celého procesu Klaus nepovažoval technické rozdelenie majetku či inštitúcií, ale samotné politické rozhodnutie a získať preň podporu verejnosti. Väčšinu praktických otázok označil za technické záležitosti, ktoré sa podľa neho podarilo vyriešiť dohodou. „Veci, ktoré sa dali deliť, sa delili zhruba pomerom 2:1, pretože to bolo jednoduché pravidlo, ktoré zhruba odpovedalo počtu obyvateľov oboch krajín,“ dodal Klaus.

Článok pokračuje na nasledujúcej strane: