10.11.2026 (SITA.sk) - Po sérii útokov na obchodné lode chce Únia urýchliť vytvorenie spoločného námorného bezpečnostného centra Bulharska a Rumunska.

Európska únia (EÚ) vyčlení 50 miliónov eur na urýchlenie zriadenia námorného bezpečnostného centra v Čiernom mori.
V utorok to počas návštevy Bulharska oznámila predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová v reakcii na sériu útokov na obchodné plavidlá v regióne.
„Chceme urýchliť práce na námornom bezpečnostnom centre a stanoviť jasný harmonogram jeho dokončenia,“ vyhlásila von der Leyenová.

Spoločné centrum

Spoločné bulharsko-rumunské centrum, ktorého vznik navrhli vlani, má posilniť námorný dohľad, výmenu informácií a ochranu strategickej infraštruktúry. Podľa Komisie by mohlo začať fungovať v roku 2027.

Únia zároveň poskytne Bulharsku ďalších desať miliónov eur na pátracie a záchranné operácie. Rovnakú pomoc oznámila predsedníčka Komisie v pondelok Rumunsku. „Bezpečnosť Čierneho mora je bezpečnosťou Európy,“ zdôraznila von der Leyenová.

Mŕtvi a nezvestní

Pri októbrových útokoch na plavidlá pri pobreží Bulharska a Rumunska zahynulo alebo zostalo nezvestných viac než 30 námorníkov. Rumunsko pripisuje útoky Rusku, Bulharsko však upozorňuje, že dôkazy o ich pôvodcovi zatiaľ chýbajú.

Ministri obrany Bulharska, Rumunska a Turecka sa už koncom októbra dohodli na pravidelných konzultáciách o bezpečnosti v Čiernom mori, ktoré je kľúčovou obchodnou trasou pre ukrajinský vývoz poľnohospodárskych produktov.

 



Viac k témam: Bulharská vláda, Čierne more, Rumunská vláda, ruské útoky, útoky dronmi
Zdroj: SITA.sk - Brusel vyčlení 50 miliónov eur na posilnenie bezpečnosti v Čiernom mori © SITA Všetky práva vyhradené.

10.11.2026 (SITA.sk) - Pellegrini plánuje pracovnú cestu aj do Poľska.

Prezident Peter Pellegrini odcestuje v stredu na pracovnú návštevu Francúzskej republiky, počas ktorej absolvuje bilaterálne rokovanie s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom v Paríži. Informovala o tom Kancelária prezidenta SR.

Ich diskusia sa preto zameria na ďalší rozvoj strategického partnerstva oboch krajín, aktuálne európske témy, rozširovanie EÚ, Ukrajinu, európsku energetickú bezpečnosť a regionálnu spoluprácu v čase predsedníctva SR vo formáte Vyšehradskej štvorky (V4).

Vo štvrtok Pellegrini plánuje cestu do Poľska, kde sa spolu s podnikateľskou delegáciou zúčastní na Poznanskom hospodárskom kongrese ako čestný hosť a vystúpi na digitálnom fóre Iniciatívy Trojmoria.

Na zámku Rogalin sa prezident Pellegrini stretne s poľským prezidentom Karolom Nawrockým. Rokovať majú o rozvoji slovensko-poľských vzťahov, spoločných projektoch, rozširovaní Európskej únie a energetickej bezpečnosti. Venovať sa majú aj pomoci Ukrajine počas nadchádzajúcej zimy a jej povojnovej obnove.



Viac k témam: Francúzsky prezident, Poľský prezident, pracovná cesta, Prezident Slovenskej republiky
Zdroj: SITA.sk - Pellegriniho po stretnutí s Macronom čaká aj rokovanie s Nawrockým, budú o energetickej bezpečnosti aj pomoci Ukrajine © SITA Všetky práva vyhradené.

10.11.2026 (SITA.sk) - Právna analýza chráni samosprávy, ktoré sa pri rozpočtoch na roky 2026 a 2027 v dobrej viere riadili usmernením ministerstva financií.

Právna analýza vypracovaná pre Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) ukazuje, že rozpor s dlhovou brzdou sám osebe nie je trestný čin. Informuje o tom ZMOS. Starostovia a primátori, ktorí pri rozpočtoch na roky 2026 a 2027 postupovali podľa Ministerstva financií SR, sa teda nemusia obávať trestného stíhania. Právnu analýzu pre združenie vypracovala advokátska kancelária Nechala and partners.

Dlhová brzda

„Na rozpočet na rok 2027 sa obce môžu spoľahnúť na výnimku z dlhovej brzdy, ktorú aktivoval štát. Aj keby ju Ústavný súd SR neskôr spochybnil, jeho rozhodnutie bude platiť až do budúcnosti. Trestnú zodpovednosť by mohlo založiť iba vedomé zneužitie postavenia, konkrétna škoda obci alebo osobný prospech,” uvádza ZMOS. Slovensko má takzvanú dlhovú brzdu, teda ústavný zákon, ktorý v prípade vysokého dlhu štátu prikazuje šetriť aj samosprávam, a vzhľadom na to, že dlh verejnej správy v súčasnosti dosahuje vyše 60 percent HDP, samosprávy by mali schvaľovať len vyrovnané rozpočty a nezvyšovať výdavky.

„Sporné je, odkedy to platí. Podľa ministerstva financií mohli samosprávy, ktoré schválili rozpočet na rok 2026 ešte pred 22. novembrom 2025, podľa neho hospodáriť a povinnosť sa ich týka až pri rozpočtoch na rok 2027. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť tvrdí opak: rozpočty mali byť upravené hneď po tomto dátume. Spor doteraz nikto záväzne nerozhodol. V praxi sa podľa miernejšieho výkladu riadila drvivá väčšina samospráv: pri rozpočtoch na rok 2026 splnilo obe podmienky len 278 z 2 926 obcí a žiadny kraj. Rovnako postupoval aj štát pri vlastnom rozpočte,” uviedol ZMOS.

Výnimka z dlhovej brzdy

Doplnil, že pre rozpočty na budúci rok sa situácia zmenila. Poukazuje, že vláda v septembri uplatnila 36-mesačnú výnimku z dlhovej brzdy, keďže výdavky na plnenie medzinárodných záväzkov, najmä v rámci NATO, podľa nej dosiahli 3,21 percenta HDP. O tom, či sú splnené podmienky výnimky má podľa ústavného zákona rozhodovať ministerstvo financií, no Rada pre rozpočtovú zodpovednosť ich považuje za nepreukázané a opozícia sa v októbri 2026 obrátila na Ústavný súd SR so žiadosťou o výklad.

Ako uvádza ZMOS, podľa právnej analýzy, ktorú si dali vypracovať, chyba v rozpočte nie je trestný čin. „Na trestnú zodpovednosť nestačí, že rozpočet nezodpovedá jednému z výkladov zákona. Musia byť splnené všetky znaky konkrétneho trestného činu a vina sa musí preukázať,” uvádza. V prípade rozpočtov na rok 2026 podľa predmetnej analýzy starostov chráni skutočný spor medzi ministerstvom a Radou pre rozpočtovú zodpovednosť. Riziko by malo byť nízke, menej chránené sú podľa vyjadrenia ZMOS len rozpočty schválené až po 22. novembri 2025. Pokiaľ ide o rozpočty na budúci rok, obce sa môžu spoľahnúť na výnimku aktivovanú štátom.

Rozpočet na rok 2028

„Podľa ústavného zákona o nej rozhoduje ministerstvo financií, nie jednotlivé obce, ktoré nemajú prístup k podkladom. Rozhodnutie Ústavného súdu SR platí do budúcnosti. Ak súd neskôr rozhodne, že podmienky výnimky splnené neboli, obce budú musieť rozpočty upraviť až od jeho vyhlásenia. Spätne to trestnú zodpovednosť založiť nemôže,” uvádza ZMOS. V prípade rozpočtov na rok 2028 a neskorších je ale opora neistá, keďže od roku 2028 platia definitívne pravidlá dlhovej brzdy a nie je zrejmé, či sa na ne výnimka vzťahuje. Uplynie najneskôr po 36 mesiacoch.

„Pri zneužívaní právomoci treba dokázať úmysel spôsobiť škodu alebo získať neoprávnený prospech. Kto sa transparentne riadil ministerstvom, taký úmysel spravidla nemá. Bez škody niet majetkového trestného činu. Rozpočtový schodok nie je škoda. Ak obec za peniaze postavila školu alebo opravila cestu za bežnú cenu, o škodu nejde. Trestné právo je až posledná možnosť. Spor o výklad rozpočtových pravidiel majú riešiť kontrolne, politicky alebo pred Ústavným súdom SR, nie trestné súdy,” uviedol ZMOS, odvolávajúc sa na právnu analýzu.

Usmernenie nie je bianko šek

Analýza však upozorňuje aj na to, že usmernenie ministerstva nie je bianko šek a riziko by a zvýšilo, ak by starosta alebo primátor napríklad použil miernejší výklad alebo výnimku len ako zámienku, napríklad na zvýhodnenie konkrétnej firmy alebo osoby, taktiež ak by zatajil upozornenia hlavného kontrolóra alebo právnikov, prípadne spôsobil obci konkrétnu a predvídateľnú škodu. Rovnako by sa toto riziko zvýšilo ak by starosta schválil rozpočet na rok 2026 až po 22. novembri 2025, kedy už ochranu neposkytoval ani výklad ministerstva, alebo ak by neupravil rozpočet bez zbytočného odkladu ani po vyhlásení prípadného opačného rozhodnutia Ústavného súdu SR.

„Najmenej istoty bude pri rozpočtoch na rok 2028 a nasledujúce. Starostovia sa nebudú môcť automaticky odvolávať na výnimku z roku 2026 a budú potrebovať aktuálne stanovisko ministerstva,” vystríha ZMOS. Starostom a primátorom pri ďalších rozpočtoch odporúča v dôvodovej správe k budúcoročnému rozpočtu výslovne uviesť, že samospráva vychádza z výnimky z dlhovej brzdy aktivovanej ministerstvom financií, a že existuje aj opačný názor. Taktiež im odporúča vyžiadať si písomné stanovisko hlavného kontrolóra a právnika a založiť ho do spisu i pripraviť náhradný variant rozpočtu pre prípad, že by Ústavný súd SR spochybnil výnimku, a po jeho rozhodnutí ho bez odkladu uplatniť. Pri rozpočtoch na rok 2028 a ďalšie roky ZMOS odporúča vyžiadať si aktuálne stanovisko rezortu financií a nespoliehať sa automaticky na výnimku z roku 2026.

Žiadosť o písomné potvrdenie

Zástupcovia samospráv tiež požiadali ministerstvo financií o písomné potvrdenie, odkedy výnimka platí a že sa vzťahuje aj na rozpočty samospráv. Dané stanovisko sprostredkuje svojim členom. „Starostovia a primátori sa ocitli medzi dvoma protichodnými výkladmi štátnych inštitúcií. Kto sa v dobrej viere riadil usmernením ministerstva, nesmie byť za to kriminalizovaný. Od štátu žiadame jasné a záväzné pravidlá ešte pred schvaľovaním rozpočtov na rok 2027,“ zdôraznil predseda ZMOS Jozef Božik.

Advokát Pavol Nechala dodal, že trestné právo neslúži spätné rozhodovanie o tom, ktorý z dvoch výkladov štátnych inštitúcii bol správny. „Starosta, ktorý sa transparentne riadil ministerstvom financií a nespôsobil obci škodu, sa trestného činu nedopustil. Pri rozpočtoch na rok 2027 je opora ešte silnejšia, pretože o výnimke z dlhovej brzdy rozhoduje podľa ústavného zákona práve ministerstvo. Ak by Ústavný súd SR rozhodol inak, jeho rozhodnutie bude platiť do budúcnosti, nie spätne. Obciam odporúčame dôsledne dokumentovať, z čoho pri rozpočte vychádzali,“ vyjadril sa.




Viac k témam: Analýza, Dlhová brzda, Rozpočet
Zdroj: SITA.sk - ZMOS: Porušenie dlhovej brzdy samo osebe nie je trestným činom, starostovia sa nemusia obávať stíhania © SITA Všetky práva vyhradené.