12.11.2026 (SITA.sk) - Prezident SR Pellegrini počas bilaterálneho rokovania ocenil nadštandardné a priateľské vzťahy medzi Slovenskom a Poľskom.

Prezident SR Peter Pellegrini pracovne navštívil Poľsko, ako prvý zahraničný prezident sa zúčastnil na Poznanskom hospodárskom kongrese. Vystúpil aj na digitálnom fóre iniciatívy Trojmoria a bilaterálne rokoval s poľským prezidentom Karolom Nawrockým.

Ako informovali z Kancelárie prezidenta (KP) SR, Pellegrini sa so svojím poľským náprotivkom okrem iného dohodol na príprave spoločného dokumentu na budúcoročný samit Trojmoria. Ten bude Slovensko po prvýkrát hostiť v rámci svojho predsedníctva v apríli 2027, v Bratislave.

Základ na dereguláciu

Deklarácia by mala pomenovať oblasti, v ktorých nadmerná regulácia brzdí technologický rozvoj, priniesť by mala aj návrhy na jej zmiernenie. „Budem rád, ak sa nám v Bratislave podarí zjednotiť členské krajiny iniciatívy Trojmoria a prijať zásadný dokument, ktorý bude základom na dereguláciu,“ uviedla slovenská hlava štátu. Je toho názoru, že región má potenciál byť motorom digitálneho rastu EÚ, no na jeho využitie sú potrebné priaznivejšie podmienky pre inovácie.

Ak chce Európa obstáť v globálnej konkurencii, musí podľa Pellegriniho vytvárať priaznivejšie podmienky pre inovácie a rozvoj moderných technológií. „Prílišná regulácia naozaj ubíja inovácie, a preto EÚ zaostáva,“ zdôraznil. Spomenul tiež potrebu zachovať ochranu citlivých údajov a mladých ľudí pred rizikami sociálnych sietí.

Pellegrini počas bilaterálneho rokovania ocenil nadštandardné a priateľské vzťahy medzi Slovenskom a Poľskom, zdôraznil tiež, že medzi oboma štátmi nie sú otvorené sporné otázky. Napriek úzkej spolupráci ale vidí priestor na zlepšenie vzájomného dopravného prepojenia. „Tam, kde máme samozrejme nedostatky, je stále nedobudovaná infraštruktúra a vzájomné prepojenie, hlavne v oblasti diaľničnej infraštruktúry,“ podotkol.

V rámci rokovania bola významnou témou aj energetická bezpečnosť a potreba diverzifikovať dodávky zemného plynu. Slovenský prezident poukázal na možnosti využitia poľského terminálu na skvapalnený zemný plyn aj existujúceho plynovodného prepojenia medzi oboma štátmi. „Pán prezident deklaroval, že Poľsko je pripravené nám poskytnúť tieto kapacity,“ vraví Pellegrini, upozorňujúc, že konkrétne riešenia budú závisieť od dostupnosti plynu, jeho cien a prepravných poplatkov.

Prebrali vnútornú politiku aj Ukrajinu

Hlavy štátov sa venovali aj vnútropolitickej situácii na Slovensku a v Poľsku. Pellegrini v tejto súvislosti akcentoval potrebu rešpektovať ústavné princípy a demokratické postupy pri riešení sporov medzi ústavnými činiteľmi. „Nemôžeme dopustiť a ani tolerovať a ani si začínať zvykať na to, že v rôznych krajinách EÚ sa začínajú riešiť veci silou, a nie ústavnou cestou a dialógom,“ uviedol.

Témou rokovania bola aj situácia na Ukrajine, jej možné členstvo v Európskej únii a povojnová obnova. „Zhodli sme sa s pánom prezidentom, že prípadná cesta Ukrajiny do Európskej únie nemôže ísť žiadnou skratkou. Musí ísť tak, ako každý iný prístupový proces ostatných členských krajín,“ prízvukoval slovenský prezident.

Povojnovú obnovu Ukrajiny tiež označil za významnú hospodársku príležitosť pre Slovensko a Poľsko, je toho názoru, že východné regióny oboch štátov by sa mohli stať dôležitým zázemím pre zahraničné spoločnosti zapojené do obnovy Ukrajiny, vďaka čomu by pôsobili na území EÚ a využívali jej právne a bezpečnostné prostredie, no zároveň boli v bezprostrednej blízkosti Ukrajiny. „My považujeme samotný plán obnovy Ukrajiny ako veľkú príležitosť pre poľské aj slovenské firmy, pre ďalší rozvoj,“ uviedol.

Je tiež presvedčený, že rozsiahle investície do obnovy Ukrajiny by mohli priniesť novú dynamiku hospodárskeho rozvoja na východné Slovensko. „Želajme si, aby vojna skončila čo najskôr a aby sa aj prostredníctvom rozvoja Ukrajiny začala rozvíjať aj ďalšia východná časť našej krajiny,“ uzavrel Pellegrini.



Viac k témam: Prezident SR
Zdroj: SITA.sk - Peter Pellegrini sa ako prvý zahraničný prezident sa zúčastnil na Poznanskom hospodárskom kongrese © SITA Všetky práva vyhradené.

12.11.2026 (SITA.sk) - Ruský prezident trvá na územných požiadavkách a odmieta západné mierové sily na Ukrajine. Američanom však ponúkol krátke miestne prímerie.

Ruský prezident Vladimir Putin vo štvrtok na rokovaní s americkými vyslancami v Kremli naznačil, že Moskva nehodlá ustúpiť zo svojich územných požiadaviek voči Ukrajine.
Zároveň odmietol možnosť rozmiestnenia zahraničných mierových jednotiek na ukrajinskom území, ktoré by podľa neho znamenalo pokračovanie vojny.
Putin americkým vyjednávačom Stevovi Witkoffovi a Jaredovi Kushnerovi povedal, že Rusko nepristúpi na vytvorenie demilitarizovaných či neutrálnych pásiem medzi pozíciami oboch armád.

„Pre nás existuje iba jedna deliaca čiara – štátna hranica. Pretože potom bude jasné a zrejmé: tu sme my a tam ste vy,“ vyhlásil.

Moskva na Donbase

Moskva považuje za svoje územie aj štyri ukrajinské oblasti – Doneckú, Luhanskú, Záporožskú a Chersonskú –, ktoré v roku 2022 nezákonne anektovala, hoci ich dodnes úplne neovláda. Kyjev ani medzinárodné spoločenstvo anexie neuznávajú.

Putin zároveň zopakoval, že Rusko nebude tolerovať prítomnosť zahraničných mierových síl na Ukrajine ani po uzavretí prípadnej mierovej dohody.

„Pre nás by boli legitímnym cieľom. Znamenalo by to okamžité obnovenie vojny,“ varoval.

Putinovo prímerie

Ruský prezident však navrhol krátkodobé prímerie umožňujúce humanitárnu operáciu v meste Kosťantynivka v Doneckej oblasti, kde podľa neho zostáva 400 až 500 civilistov.

Moskva tvrdí, že mesto kontroluje, Kyjev to odmieta. Putin navrhol zopakovať operáciu z Olešiek v Chersonskej oblasti, kde nedávno miestne prímerie umožnilo evakuáciu civilistov.

„V Oleškách pod rúškom humanitárnej operácie priviezli techniku a vystriedali jednotky,“ reagoval poradca ukrajinského prezidenta Dmytro Lytvyn, ktorý spochybnil skutočné zámery Moskvy.

Putinove vyjadrenia zazneli po dvojdňových rokovaniach predstaviteľov Ruska, Ukrajiny a USA v Abú Zabí. Napriek určitému pokroku pri rokovaniach o výmene zajatcov zostávajú zásadné rozpory v územných otázkach a bezpečnostných zárukách.

Costa nechce koleso

Moskva sa zároveň usiluje presadiť širšie rokovania o novom bezpečnostnom usporiadaní Európy vrátane postavenia NATO. Európski predstavitelia však odmietajú, aby sa o budúcnosti kontinentu rozhodovalo bez ich účasti.

„Nie je potrebné znovu vynachádzať koleso,“ reagoval predseda Európskej rady António Costa, podľa ktorého existujúci bezpečnostný poriadok narušilo práve Rusko svojou agresiou.

Americkí vyslanci po rokovaní v Moskve odcestovali do Dublinu, kde majú o jeho výsledkoch informovať ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského.



Viac k témam: Mierové rokovania, Rusko-ukrajinský konflikt, Vojna na Ukrajine
Zdroj: SITA.sk - Putin odmieta ústupky v mierových rokovaniach s Ukrajinou, zahraničným vojakom hrozí útokmi © SITA Všetky práva vyhradené.

12.11.2026 (SITA.sk) - Implementované riešenie bolo úspešne otestované, funkčne doladené a akceptované. V súčasnosti sa uskutočňujú posledné technické a organizačné kroky pred spustením produkčnej prevádzky.

Generálna prokuratúra SR vstupuje do záverečnej fázy realizácie projektu e-CODEX/e-EDES zameraného na modernizáciu a elektronizáciu cezhraničnej justičnej spolupráce v trestných veciach.

Ako informovala hovorkyňa prokuratúry Zuzana Drobová, implementované riešenie bolo úspešne otestované, funkčne doladené a akceptované, pričom v súčasnosti sa uskutočňujú posledné technické a organizačné kroky pred jeho spustením do produkčnej prevádzky, ktoré je naplánované na 30. november. Následne bude GP SR pripravená využívať implementované riešenie pri elektronickej cezhraničnej komunikácii v oblasti európskeho vyšetrovacieho príkazu.

EVP predstavuje výrazný posun

„Nasadením riešenia sa zavŕši významná etapa digitalizácie komunikácie medzi slovenskými a zahraničnými justičnými orgánmi. Platforma e-CODEX spolu s aplikačným riešením JUDEX (v minulosti pod označením e-EDES) vytvára bezpečné elektronické prostredie na výmenu štruktúrovaných dokumentov a informácií medzi príslušnými orgánmi členských štátov Európskej únie,“ uviedla Drobová.

Prvým nástrojom justičnej spolupráce, ktorý bude prostredníctvom implementovaného technického riešenia využívaný v produkčnej prevádzke, je podľa hovorkyne elektronická výmena európskeho vyšetrovacieho príkazu (EVP). „Riešenie umožní elektronické vytváranie, odosielanie, prijímanie a ďalšie spracovanie dokumentov súvisiacich s EVP a predstavuje významný posun oproti doterajším spôsobom cezhraničnej komunikácie,“ vysvetlila Drobová.

Na slovenskej strane bolo riešenie integrované s informačným prostredím Generálnej prokuratúry SR tak, aby bola zabezpečená nadväznosť elektronickej cezhraničnej komunikácie na vnútroštátne spracovanie príslušnej agendy.

„Súčasťou implementácie bolo rozsiahle technické, integračné a používateľské testovanie. Osobitná pozornosť bola venovaná overeniu reálnych pracovných scenárov, elektronickej výmene dokumentov medzi slovenskou a českou stranou, správnemu spracovaniu jednotlivých krokov pri vytváraní EVP a pripravenosti riešenia na produkčnú prevádzku,“ ozrejmila hovorkyňa.

Cezhraničná spolupráca s Českom

Významnou súčasťou projektu bola podľa generálnej prokuratúry cezhraničná spolupráca s českými partnermi, najmä Ministerstvom spravodlivosti Českej republiky a Najvyšším štátnym zastupiteľstvom ČR.

„Počas realizácie projektu prebiehala spoločná príprava a overovanie integračných scenárov, praktické testovanie elektronickej komunikácie a výmena skúseností medzi odbornými tímami oboch krajín. Realizácia technických, integračných, testovacích, vzdelávacích a ďalších aktivít potrebných na zavedenie riešenia do praktického používania bolo slovenským a českým partnerom umožnené najmä vďaka podpore Európskej únie,“ zdôraznila Drobová.

Projekt tak podľa nej predstavuje konkrétny výsledok slovensko-českej spolupráce v oblasti digitalizácie justície, a zároveň vytvára technický základ pre ďalšie rozširovanie elektronickej cezhraničnej komunikácie v rámci Európskej únie.

Generálna prokuratúra počas aplikácie projektu zabezpečila nielen technickú implementáciu riešenia, ale aj prípravu budúcich používateľov na jeho praktické využívanie.

Menej papierov a efektívnejšie spracovanie prípadov

„V priebehu roka 2026 sa uskutočnilo vyškolenie vybranej skupiny prokurátorov, tzv. školiteľov, ktorí následne zabezpečujú prenos poznatkov aj na ďalších pracoviskách prokuratúry. Do testovacej fázy projektu boli zapojení aj administratívni pracovníci. Po úspešnom ukončení používateľského a integračného testovania a akceptácii riešenia prebieha v novembri 2026 finálna fáza produkčného nasadenia,“ uviedla Drobová s tým, že predmetná fáza zahŕňa najmä konfiguráciu produkčného prostredia, nastavenie používateľských účtov a oprávnení, kontrolu integračných väzieb, overenie konektivity a záverečné produkčné overenie.

Elektronická výmena údajov podľa generálnej prokuratúry znižuje potrebu papierovej a neštruktúrovanej komunikácie, zlepšuje sledovateľnosť jednotlivých procesných krokov a vytvára podmienky na efektívnejšie spracovanie cezhraničných prípadov. „Projekt je realizovaný od decembra 2024 s podporou Programu Európskej únie Spravodlivosť (Justice Programme 2021 – 2027). Celkové náklady spoločného projektu predstavujú 633 620 eur,“ doplnila Drobová.

Dodala, že generálna prokuratúra bude na výsledkoch projektu ďalej stavať pri rozširovaní elektronickej komunikácie s justičnými orgánmi ďalších členských štátov Európskej únie a pri implementácii následných európskych nástrojov digitálnej justičnej spolupráce.



Viac k témam: Elektronizácia, Justícia
Zdroj: SITA.sk - Generálna prokuratúra začne so zahraničím komunikovať elektronicky, prvou lastovičkou je európsky vyšetrovací príkaz © SITA Všetky práva vyhradené.