10.9.2026 (SITA.sk) - Viktor Kaspruk upozorňuje, že mechanizmy, ktoré ruskému prezidentovi pomáhajú udržať moc, môžu pri pokračujúcej vojne začať pôsobiť proti nemu. Bezprostredný kolaps režimu však nepredpovedá.
Ruský prezident Vladimir Putin sa podľa ukrajinského komentátora Viktora Kaspruka približuje k nebezpečnej hranici, pri ktorej sa mechanizmy vytvorené na udržanie moci môžu obrátiť proti samotnému vodcovi. V komentári pre portál Glavcom ho prirovnáva k Nicolaeovi Ceaușescovi, Saddámovi Husajnovi a Muammarovi Kaddáfímu. Zároveň však upozorňuje, že vojna proti Ukrajine má pre Putinov režim protichodné účinky - pomáha mu mobilizovať spoločnosť, no postupne vyčerpáva zdroje štátu.
„Vojna sa pre Putina stala nástrojom konsolidácie. Umožňuje vysvetľovať ekonomické ťažkosti vonkajšou hrozbou, ospravedlňovať represie, mobilizovať vlasteneckú rétoriku a podriadiť spoločnosť logike obliehanej pevnosti,“ píše Kaspruk. Na druhej strane sa podľa neho dlhotrvajúca vojna mení na „obrovský mechanizmus opotrebúvania zdrojov Ruskej federácie“.
Autor zdôrazňuje, že zatiaľ nemožno hovoriť o nevyhnutnom bezprostrednom páde Putinovho režimu. Ruský prezident si podľa neho naďalej udržiava značnú kontrolu nad štátnym aparátom, bezpečnostnými zložkami, informačným priestorom aj kľúčovými skupinami elít. „Možno by teda bolo správnejšie hovoriť nie o blízkom 'konci Putina', ale o postupnom zužovaní priestoru jeho strategického manévrovania,“ uvádza.
Za zásadný problém považuje situáciu, keď vojna neprináša víťazstvo, ale jej ukončenie by zároveň malo politické dôsledky. „Ak sa vojna nekončí víťazstvom, ale ani nemôže byť zastavená bez politických dôsledkov, mení sa na pascu,“ píše komentátor.
Podľa Kaspruka môže ruský štát ešte dlho financovať vojnu aj za cenu zhoršovania stavu civilnej ekonomiky. Rozhodujúce však podľa neho bude, či dokáže naďalej zabezpečovať zdroje armáde, bezpečnostným zložkám, strategickým podnikom aj obyvateľstvu. „Ekonomické problémy sa stávajú politickými nie vtedy, keď sa minú peniaze, ale vtedy, keď štát už nedokáže rovnako účinne kompenzovať straty všetkým kľúčovým sociálnym skupinám,“ tvrdí.
Práve vtedy sa podľa autora môžu začať meniť postoje ľudí vo vnútri systému. „Diktatúry zriedka padajú preto, že sa obyvateľstvo zrazu prestane báť. Oveľa častejšie sa začínajú rúcať vtedy, keď elity prestanú veriť v schopnosť vládcu zaručiť budúcnosť systému,“ píše Kaspruk.
Historické paralely s Ceaușescom, Saddámom a Kaddáfím preto označuje za varovanie, nie za istotu, že Putin zopakuje ich osud. Pripomína, že dnešné Rusko sa od Rumunska v roku 1989, Iraku v roku 2003 či Líbye v roku 2011 líši jadrovým arzenálom, rozsiahlym bezpečnostným aparátom, prírodnými zdrojmi aj skúsenosťami s prispôsobovaním sa sankciám a vojne.
Kaspruk v komentári rozoberá aj hypotetický scenár, v ktorom by sa proti Putinovi obrátili príslušníci jeho vlastnej ochranky. Neuvádza však dôkazy, že by sa takýto plán pripravoval. Podľa jeho úvahy by náhle odstránenie prezidenta mohlo vyvolať mocenský boj medzi bezpečnostnými zložkami a ďalšími skupinami ruských elít.
„Ceaușescu, Saddám Husajn a Muammar Kaddáfí klopú na dvere Putinovho režimu,“ uzatvára komentátor. Podľa neho ich osudy pripomínajú, že ani silný bezpečnostný aparát či propaganda nedokážu vládcovi zaručiť neobmedzené trvanie moci.
Viac k témam: Rusko-ukrajinský konflikt, Vojna na Ukrajine
Zdroj: SITA.sk - Ceaușescu, Saddám a Kaddáfí klopú na Putinove dvere. Komentátor varuje, že vojna sa môže obrátiť proti nemu © SITA Všetky práva vyhradené.
