13.10.2026 (SITA.sk) - Za protiústavne preto považuje krátenie dávky v hmotnej núdzi v prípade nesplnenia aktivizačnej povinnosti.
Faktické odňatie dávky v hmotnej núdzi zasahuje do základného práva na pomoc v hmotnej núdzi a môže porušovať ľudskú dôstojnosť. Upozornil na to verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský v stanovisku pre Ústavný súd SR, ktorý začal konanie v súvislosti s podnetom skupiny poslancov Národnej rady (NR) SR. Poslanci v podnete namietali protiústavnosť ustanovení umožňujúcich krátenie alebo odnímanie dávky v hmotnej núdzi.
Dôstojnosť nie je podmienená prácou
Podľa ombudsmana ustanovenia o krátení dávky v hmotnej núdzi v prípade odmietnutia vhodnej pracovnej ponuky či aktivačných prác nie sú v súlade s Ústavou SR ani s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
„Napadnuté ustanovenia sú v rozpore s čl. 19 ods. 1 Ústavy v spojení s čl. 12 ods. 1 Ústavy, pretože podmieňujú poskytnutie dávky zabezpečujúcej základné životné podmienky splnením aktivizačných povinností. Ustanovenia preto porušujú inherentnú a nepodmieniteľnú povahu ľudskej dôstojnosti a zároveň ju degradujú na nástroj sociálnej politiky," skonštatoval v svojom stanovisku ombudsman.
Zdôraznil, že faktické odňatie dávky v hmotnej núdzi zasahuje do esenciálneho obsahu základného práva na pomoc v hmotnej núdzi a vytráca sa jeho Ústavou garantovaný zmysel.
„Z ústavnej garancie ľudskej dôstojnosti nevyplýva len negatívny záväzok štátu zdržať sa jej porušovania, ale aj pozitívny záväzok vytvoriť materiálne podmienky, bez ktorých by dôstojná ľudská existencia nebola možná," uviedol Dobrovodský.
Hranice aktivizačných povinností
Podľa ombudsmana je zákonodarca povinný zabezpečiť každému, kto sa nachádza v hmotnej núdzi, prístup k takej forme pomoci, ktorá mu umožní zachovať si dôstojný život, nielen biologické prežitie. Zdôraznil, že ústavne garantované existenčné minimum nesmie byť podmienené výkonom práce alebo splnením inej aktivizačnej povinnosti.
Dobrovodský v stanovisku pre ústavný súd prízvukoval, že ľudská dôstojnosť nie je niečím, čo si človek musí „zaslúžiť" odpracovaním stanoveného počtu hodín. Za protiústavne preto považuje krátenie dávky v hmotnej núdzi v prípade nesplnenia aktivizačnej povinnosti.
„Zákonodarca má bez pochybností oprávnenie motivovať príjemcov dávok k aktívnej participácii napr. na komunitnom živote. Napriek tomu som identifikoval ústavnoprávny problém, ktorý nastáva v momente, keď sankcia za nesplnenie aktivizačnej povinnosti zasahuje do samotného existenčného minima. Teda, keď zasahuje do tej časti dávky, ktorej účelom je zabezpečenie základných životných podmienok nevyhnutných pre zachovanie ľudskej dôstojnosti. Inými slovami povedané, ak štát viaže zabezpečenie základných životných podmienok – čo je účelom poskytovanej dávky v hmotnej núdzi – na splnenie pracovnej aktivity, používa existenčnú odkázanosť osoby v hmotnej núdzi ako prostriedok na dosiahnutie požadovaného správania v podobe pracovnej aktivity. Materiálne minimum dôstojnej existencie sa teda neposkytuje bezpodmienečne z titulu ľudskej dôstojnosti, ale ide väčšmi o akúsi odmenu poskytovanú verejnou mocou za určité správanie," skonštatoval verejný ochranca práv.
Dávka zaostáva za infláciou
Pripomenul, že už v roku 2014 súd považoval túto úpravu za hraničnú, dnes je podľa neho situácia ešte nepriaznivejšia. „Ústavný súd v náleze PL. ÚS 8/2014 vytýčil hranicu ústavnej prípustnosti, pod ktorú, podľa môjho názoru, súčasná právna úprava už klesla. Tento nález preto poskytuje priamu argumentačnú oporu pre vyslovenie nesúladu napadnutých ustanovení s Ústavou. Výška dávky síce medzičasom vzrástla na súčasnú sumu 89,70 eura mesačne, avšak tento nárast (v percentuálnom vyjadrení 45,6 %) zaostáva jednak za nárastom priemernej mzdy (z 858 eur v roku 2014 na 1 620 eur v roku 2025, t. j. nárast o 88,8 %), minimálnej mzdy (z 352 eur v roku 2014 na 915 eur v roku 2026, t. j. nárast o 160 %) a dokonca aj za infláciou (52,2 % za obdobie od konca kalendárneho roka 2014 až do mája 2026) za rovnaké obdobie alebo dokonca aj kratšie obdobie," argumentoval v stanovisku Dobrovodský.
Za ďalší problém ombudsman považuje aj to, že sa dávka znižuje za každého plnoletého člena domácnosti. Pripomenul, že domácnosť je na účely zákona o hmotnej núdzi posudzovaná ako celok. Nesplnenie aktivizačnej povinnosti jedným členom domácnosti má teda priamy vplyv na hmotné zabezpečenie ostatných členov, hoci oni žiadnu povinnosť neporušili ani k jej porušeniu neprispeli.
„Ostatní členovia domácnosti sú tak fakticky degradovaní na objekt sankčného mechanizmu, čo je v rozpore nielen s ústavnoprávnym chápaním ľudskej dôstojnosti podľa čl. 19 ods. 1 Ústavy, ale aj s rovnosťou ľudí v dôstojnosti podľa čl. 12 ods. 1 Ústavy," uzavrel Dobrovodský.
Viac k témam: Dávka v hmotnej núdzi, Ombudsman, Pomoc v hmotnej núdzi, Verejný ochranca práv
Zdroj: SITA.sk - Dávka v hmotnej núdzi nemá byť odmenou za prácu, verejný ochranca práv upozornil na možné porušenie ústavy © SITA Všetky práva vyhradené.
