7.10.2026 (SITA.sk) - Slovensku budú v nasledujúcich desaťročiach čoraz viac chýbať pracovníci.

Kým diskusii o konkurencieschopnosti dominujú ceny energií, investície či dane, s postupným starnutím pracovnej sily rastie význam ďalšieho faktora – zdravia. Čím menej ľudí bude na trhu práce, tým dôležitejšie bude, ako dlho na ňom dokážu zostať zdraví a ekonomicky aktívni. Upozorňuje na to aj popredná britská zdravotná ekonómka Anita Charlesworth CBE, ktorá počas vlády Tonyho Blaira pôsobila ako riaditeľka verejných výdavkov na britskom ministerstve financií a dnes je hlavnou ekonomickou poradkyňou The Health Foundation.

Zlé zdravie stojí ekonomiku viac, než vidno v rozpočte

Slovensko vstupuje do obdobia výrazného starnutia populácie so slabšími zdravotnými výsledkami ako väčšina európskych krajín. Stredná dĺžka života na Slovensku je o 3,1 roka kratšia ako priemer EÚ a na novú modernú liečbu čakajú slovenskí pacienti v priemere 797 dní – približne o sedem mesiacov dlhšie, než je európsky priemer[1].

Horšie zdravie však neznamená len vyššie výdavky na zdravotnú starostlivosť. Jeho účet je oveľa širší – častejšie absencie, nižšia produktivita či skorší odchod ľudí z trhu práce. Sú to náklady, ktoré v rozpočte zdravotníctva nevidno, no slovenskú ekonomiku napriek tomu výrazne zasahujú. V čase, keď bude pracovníkov ubúdať, sa pritom každý človek, ktorý dokáže zostať dlhšie zdravý a ekonomicky aktívny, stáva ešte dôležitejším.

"V starnúcich ekonomikách už nestačí hovoriť iba o tom, koľko ľudí máme na trhu práce. Rovnako dôležité je, ako dlho dokážu zostať zdraví, produktívni a ekonomicky aktívni. Investície do zdravia populácie preto nie sú iba otázkou zdravotnej politiky. Ovplyvňujú produktivitu, verejné financie aj schopnosť krajiny dlhodobo rásť," zdôrazňuje Anita Charlesworth CBE, ktorá 7. októbra vystúpila v Bratislave ako hlavná zahraničná hostka odbornej diskusie o zdraví pracovnej sily a konkurencieschopnosti Slovenska. Podujatie sa uskutočnilo s podporou Veľvyslanectva Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska na rezidencii veľvyslanca.

Aký veľký môže byť tento skrytý účet, ukazujú dáta aj z Veľkej Británie. Podľa The Health Foundation by britská ekonomika mohla získať až 57 miliárd libier dodatočného ročného ekonomického výstupu, ak by sa zdravie populácie v produktívnom veku vrátilo na úroveň z roku 2014, najmä vďaka tomu, že by viac ľudí mohlo pracovať[2]. Zdravie pracovnej sily tak nie je len otázkou zdravotníctva, ale aj ekonomického výkonu krajiny.

Modernizovať slovenský priemysel nestačí, ak nebude mať kto pracovať

Slovensko dnes podporuje firmy, investuje do modernizácie priemyslu a hľadá spôsoby, ako udržať jeho konkurencieschopnosť. Ani tieto opatrenia však nemusia stačiť, ak priemysel narazí na oveľa základnejší problém – nedostatok ľudí, ktorí v ňom budú pracovať. O to dôležitejšie bude, v akom zdraví zostane pracovná sila, ktorú Slovensko už má.

Do roku 2050 majú na jedného seniora pripadať menej ako dvaja ľudia v produktívnom veku[3]. Demografická zmena zasiahne aj odvetvia, na ktorých slovenská ekonomika stojí. V priemysle pracuje každý štvrtý zamestnaný Slovák[4], pričom ľudia mladší ako 25 rokov tvoria iba 4 % jeho pracovníkov[5]. Veľká časť pracovnej sily, od ktorej bude slovenský priemysel závisieť aj o desať či pätnásť rokov, je teda na trhu práce už dnes.

Prognózy tak naznačujú dvojitý tlak: pracovníkov bude ubúdať a o to dôležitejšie bude udržať v dobrom zdraví tých, ktorých Slovensko už má. Ekonomické dôsledky chorôb pritom vidno už dnes. Príkladom je cukrovka 2. typu: predčasné úmrtia na toto ochorenie pripravujú slovenskú ekonomiku ročne o ekvivalent až 3 190 pracovných miest na plný úväzok[6].

"Náklady zlého zdravia nekončia v zdravotníctve. Ak pribúda ľudí žijúcich so závažnými ochoreniami, dôsledky sa prejavia aj na trhu práce, vo verejných službách a vo verejných financiách. Pri investíciách do zdravia sa preto musíme pozerať aj na to, či pomáhajú ľuďom zostať dlhšie zdravými a ekonomicky aktívnymi," vysvetľuje Charlesworth.

Menej pracovníkov znamená väčšiu hodnotu každého zdravého človeka

Investovať do zdravia neznamená investovať iba do nemocníc či samotnej liečby. Znamená to vytvárať podmienky, aby ľudia ochoreli neskôr, aby sa choroby zachytili včas a aby mali prístup k účinnej liečbe, ktorá im umožní zostať čo najdlhšie v dobrom zdraví.

Na potrebu pozerať sa na zdravie ako na dlhodobú investíciu upozorňuje aj profesor Róbert Babeľa, spoluautor indexu Healthcare Financial Sustainability Index: "Slovensko dnes investuje do modernizácie priemyslu a hľadá spôsoby, ako podporiť jeho konkurencieschopnosť. Ak však bude pracovníkov ubúdať, rovnako dôležité bude investovať do zdravia ľudí, na ktorých bude ekonomika stáť. Prevenciu, včasnú diagnostiku a účinnú liečbu preto potrebujeme vnímať nielen ako výdavok zdravotníctva, ale aj ako investíciu do budúcej pracovnej sily a konkurencieschopnosti Slovenska."

V ekonomike, ktorej bude ubúdať pracovníkov, nebude rozhodovať len to, koľko nových ľudí dokáže Slovensko získať. Rovnako dôležité bude, ako dlho dokáže udržať v dobrom zdraví a na trhu práce tých, ktorých už má.

[1] OECD (2025), Zdravotný profil krajiny – Slovensko 2025.
OECD – Zdravotný profil krajiny 2025: Slovensko

[2] The Health Foundation (2026), Health as an economic asset: Unlocking the economic potential of the UK’s working-age population.
The Health Foundation – Health as an economic asset

[3] Babeľa R., Kočiš M. (2025), Healthcare Financial Sustainability Index 2025, Project HealthCare.
Project HealthCare – Healthcare Financial Sustainability Index 2025

[4] Štatistický úrad SR (2026), Zamestnanosť vo 4. štvrťroku a v roku 2025.
Štatistický úrad Slovenskej republiky

[5] Eurostat (2024), Employed persons by detailed economic activity (NACE Rev. 2 two-digit level).
Eurostat

[6] Babeľa R., Polák P., Potúček P. (2025), Government-centric fiscal analytical framework for evaluating burden of disease: Diabetes mellitus, Project HealthCare.
Project HealthCare – Diabetes mellitus report

Informačný servis



Viac k témam: PR
Zdroj: SITA.sk - Slovensku budú pracovníci chýbať čoraz viac. O budúcnosti ekonomiky rozhodne aj ich zdravie, upozorňuje popredná britská zdravotná ekonómka © SITA Všetky práva vyhradené.

7.10.2026 (SITA.sk) - Nemecký minister zahraničných vecí Johann Wadephul upozornil na Moldavsko, Gruzínsko, Estónsko, Lotyšsko a Litvu. V prípade troch pobaltských krajín by prípadný útok priamo aktivoval záväzky spojencov v NATO.

Ruské ambície sa podľa nemeckého ministra zahraničných vecí Johanna Wadephula nemusia končiť na Ukrajine. Za krajiny, ktoré môžu byť súčasťou širších plánov Moskvy, označil Moldavsko, Gruzínsko a tri pobaltské štáty - Estónsko, Lotyšsko a Litvu. Informoval o tom portál UNITED24 Media s odvolaním sa na ministrov rozhovor pre nemeckú televíziu n-tv.

Rozpad Sovietskeho zväzu

Wadephul svoje obavy spája aj s výrokmi ruského prezidenta Vladimira Putina o rozpade Sovietskeho zväzu, ktorý Putin predtým označil za „najväčšiu geopolitickú katastrofu“ 20. storočia. Podľa nemeckého ministra z nich možno usudzovať, že ruský líder chce zvrátiť niektoré dôsledky rozpadu ZSSR.

Minister poukázal na to, že Rusko malo pred konfliktom s Ukrajinou dobré vzťahy s Kyjevom, Ukrajina podľa neho Moskvu vojensky neohrozovala a Rusko zároveň profitovalo z výhodných hospodárskych vzťahov vrátane dodávok do Nemecka. Napriek tomu neskôr nasledovala ruská vojenská agresia.

Osobitné dôsledky by malo prípadné prekročenie hraníc pobaltských štátov. Estónsko, Lotyšsko a Litva sú členmi Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO) a Európskej únie. Wadephul zdôraznil, že Nemecko by útok na spojenca považovalo aj za útok na seba.

Hybridné aktivity

Rovnaký záväzok sa podľa neho týka Poľska. Minister uviedol, že ak by Rusko prekročilo poľské, estónske, lotyšské alebo litovské hranice a takýto incident by sa potvrdil, Nemecko by si splnilo svoje spojenecké záväzky.

Wadephul zároveň upozornil, že konflikt s Ruskom sa nemusí prejavovať iba klasickým vojenským útokom. Nemecko podľa neho už čelí hybridným aktivitám vrátane kybernetických útokov a incidentov s dronmi.

Jeho slová prichádzajú krátko po podobnom varovaní šéfa nemeckej zahraničnej spravodajskej služby BND Martina Jaegera. Ten v pondelok vyhlásil, že Nemecku hrozí zatiahnutie do násilného konfliktu s Ruskom. BND síce momentálne nevidí náznaky príprav rozsiahleho ruského útoku na člena NATO, Jaeger však pripustil možnosť ruských vojenských aktivít nízkej intenzity najmä v pobaltských štátoch.



Viac k témam: európska bezpečnosť, Nemecký minister zahraničných vecí, ruské hrozby, Ruský prezident
Zdroj: SITA.sk - Ukrajina nemusí byť posledná. Nemecký minister pomenoval päť krajín, ktoré môžu byť v hľadáčiku Ruska © SITA Všetky práva vyhradené.

7.10.2026 (SITA.sk) - Slovenské tímy vstúpili neúspešne do skupinovej časti Európskeho pohára FIBA.

Dva z trojice slovenských tímov majú za sebou vstup do novej sezóny skupinovej fázy Európskeho pohára FIBA a oba prehrali.

Slovenský multišampión Patrioti Levice prehral doma s belgickým tímom Coretec Oostende 69:76 a BC Prievidza prehral na horúcej tureckej pôde proti Denizli Basket 69:83.

Tretí slovenský zástupca v EP FIBA Nitra Blue Wings sa predstaví v stredu od 19.00 h v poľskom Štetíne.

Nie LM, ale EP FIBA

Majstrovské Levice sa tento rok neprebojovali do skupinovej fázy Ligy majstrov, a tak sa vrátili o stupienok nižšie do EP FIBA. A hneď na úvod účinkovania v B-skupine dostali vysokú prekážku v podobe 19-násobného belgického šampióna Oostende, s ktorým nedokázali držať krok v dôležitých fázach zápasu.

Prvý polčas prehrali Levičania síce len o 8 bodov (38:46), ale slabý úvod do tretej štvrtiny so skóre 2:12 prakticky predčasne rozhodol o belgickom víťazstve. Najlepší strelci Levíc boli Američania Tony Hicks a Tahlik Chávez s 18, resp. 14 bodmi.

Neboli v zápase

Na druhej strane sa 15 bodmi a 8 doskokmi blysol bulharský reprezentant Konstantin Kostadinov. Zo štatistického pohľadu je zaujímavé, že Levice prehrali domáci súťažný zápas po veľmi dlhom čase, konkrétne po 18 víťazstvách. Predtým naposledy zverenci trénera Michala Madzina doma neuspeli 8. januára 2026 v Lige majstrov proti nemeckému Würzburgu.

"Nechali sme ich odísť na vysoký bodový rozdiel. Miestami to bolo o 18 či 19 bodov a nie je ľahké stiahnuť náskok proti takému silnému tímu ako je tento. Neboli sme stále v hre. Inak by sa nám hralo, ak by sme vedeli, že dvoma dobrými útokmi sa môžeme dostať do vedenia. Pritom štýl obrany belgického tímu nám dával možnosť vytvoriť si pozície na strely. Žiaľ, museli by sme mať lepší deň, aby sme ich dokázali prebiť," uviedol tréner Levíc Michal Madzin pre JOJ Šport.

Začiatok a koniec nevyšiel

Prievidžanom v zápase G-skupiny v Turecku nevyšla prvá štvrtina, v ktorej im domáci nastrieľali 30 bodov. Potom sa hostia zlepšili v defenzíve, ale po ďalších dvoch vyrovnaných štvrtinách (20:19, 16:16) v tej poslednej prehrali 12:18 a tým aj celý zápas 69:83.

Na strane Prievidze Američania Christyon Eugene a Aamer Muhammad nastrieľali spolu 39 bodov a nazbierali aj 9 asistencií, ale tímovejší výkon tureckého tímu to nestačilo.

Za zatvorenými dverami

"Urobili sme chyby v obrane a to rozhodlo o zápase. Musíme si to rozobrať za zatvorenými dverami. Dostať 83 bodov od tureckého tímu nie je až tak veľa, čiže obrana nebola taká zlá. Myslím si však, že máme zložený supertím aj na európske zápasy. Musíme sa len lepšie zohrať a bude to dobré," uviedol hráč Prievidze Dávid Novák pre JOJ Šport.



Zdroj: SITA.sk - Úvod Európskeho pohára FIBA Slovákom nevyšiel. Levice prehrali doma a Prievidza vonku © SITA Všetky práva vyhradené.