30.10.2026 (SITA.sk) - Konzervatívna kaviareň sa venuje blížiacim sa strednodobým voľbám (Midterms), ktoré môžu zmeniť rozloženie síl v oboch komorách amerického parlamentu, zmeniť americkú politiku ako takú a ovplyvniť aj svetové dianie.
Nadchádzajúce strednodobé voľby v USA, ktoré sa tradične konajú v prvý utorok po prvom pondelku v novembri, môžu zásadným spôsobom preskupiť politické sily vo Washingtone. V stávke nie sú len kreslá v Snemovni reprezentantov a Senáte, ale aj celková stabilita a smerovanie americkej zahraničnej i domácej politiky.
„Tieto voľby môžu veľkým spôsobom zmeniť politickú situáciu v USA a tým pádom sa to dotkne celého sveta, aj nás,“ zdôrazňuje Stanislav Janota.
Systém vyvažovania moci a vzostup exekutívnych príkazov
Americký prezidentský systém je postavený na princípe vzájomného vyvažovania moci medzi exekutívou, legislatívou a judikatúrou. Prezident síce vystupuje ako silný hlava štátu, no jeho exekutíva plne podlieha finančnej kontrole dvojkomorového Kongresu. Kým
Snemovňa reprezentantov so
435 poslancami zastupuje obyvateľstvo podľa ľudnatosti jednotlivých regiónov,
Senát disponuje
100 kreslami (po dvoch za každý z 50 štátov). Ak má v Kongrese väčšinu opozičná strana, prezident musí zvádzať tvrdý boj o každý dolár a schválenie každého legislatívneho zámeru.
Prehlbujúci sa antagonizmus medzi demokratmi a republikánmi však v posledných rokoch vedie k častej paralýze zákonodarného zboru. Podľa
Daniela Lukáča sa tento stav výrazne podpisuje pod spôsob správy krajiny:
„Výkon vládnej moci smeruje stále viac a viac k tomu, že prezident vládne jednostrannými exekutívnymi príkazmi a práve kvôli tomu vzajomnému antagonizmu súčasnému obidvoch strán je kongres do značnej miery zablokovaný.“
Na rozdiel od európskych parlamentov, ktoré dokážu ročne schváliť stovky zákonov, v USA si zásadné reformy vyžadujú dlhé roky vyjednávaní alebo narážajú na procedurálne obštrukcie. Kľúčovú vyvažujúcu úlohu preto zohráva
Najvyšší súd USA, ktorý posudzuje hranice prezidentských právomocí a urovnáva ústavné spory medzi federálnou vládou a jednotlivými štátmi.
Radikalizácia politických krídel a ekonomický tlak
Schopnosť kompromisu v Kongrese výrazne oslabila rastúca ideologická vyhranenosť oboch hlavných strán. Na republikánskej strane prevzalo dominantnú úlohu hnutie MAGA (Make America Great Again), zatiaľ čo u demokratov naberá na sile progresívne ľavicové krídlo.
Okrem ideológie však volebné rozhodovanie Američanov usmerňuje najmä ekonomická realita. Výrazný nárast cien pohonných hmôt po zahraničnopolitických výkyvoch a útokoch na
Blízkom východe vyvolal medzi voličmi značnú nervozitu. Daniel Lukáč upozorňuje na špecifikum amerického životného štýlu:
„Tých voličov naozaj znervozňujú ceny pohonných hmôt... pre Američanov je nafta a benzín ešte o polovicu dôležitejší ako pre nás.“ Zlá ekonomická nálada tak rozširuje okruh tzv. „battleground“ štátov, v ktorých nie je jasný tradičný víťaz a o výsledku rozhodujú tesné rozdiely.
Trhliny vo volebnom systéme: Identifikácia a voľba poštou
Diskutéri sa podrobne venovali aj samotnému priebehu volieb. Zaujímavým špecifikom USA je neexistencia ústredného pravidiel registrácie voličov v európskom zmysle. Pravidlá overovania totožnosti a teda možnosti uplatnenia volebného práva si určuje každý štát samostatne.
Zatiaľ čo anglosaská tradícia stavia na princípe, že občan nemusí úradom preventívne dokazovať svoju identitu, chýbajúce jednotné štandardy vytvárajú priestor na ostré spory. Daniel Lukáč poukazuje na riziká spojené najmä s masovým hlasovaním na diaľku:
„V Amerike je toto obrovský problém... je diskutabilná táto volebná účasť s voľbou poštou, pretože to nie je tajná voľba.“ Pôvodne mechanizmus určený pre vojakov v zahraničí sa postupne rozšíril na celé obyvateľstvo, čo najmä v okrajových a znevýhodnených komunitách zvyšuje riziko volebných podvodov a spochybňovania legitimity výsledkov.
Prognózy, hrozba impeachmentu a izraelský presah
Aktuálne prieskumy verejnej mienky naznačujú vysokú pravdepodobnosť, že republikáni stratia väčšinu v Snemovni reprezentantov, v Senáte sa očakáva tesnejší súboj.
Kombinácia opozičného Kongresu a neobľúbenosti prezidenta vytvára predpoklad pre hlbokú politickú krízu a opätovné iniciovanie impeachmentu (procesu odvolávania prezidenta). Stanislav Janota v tejto súvislosti vyjadril obavy z ďalšieho vývoja:
„Naozaj nás môže čakať, čím bude hanebnejšia Trumpova porážka, tak o to môžeme očakávať bláznivejšie nápady.“
V závere rozhovoru sa dotkli aj volieb v Izreali, kde je v hre či nakoniec vládu zostaví
Benjamin Netanjahu v koalícii s krajnou pravicou, alebo umiernená koalícia ktorú vedie
Gadi Eisenkot. V kombinácii s výsledkom amerických Midterms bude mať ich výsledok zásadný dopad na konflikt s Iránom a bezpečnostnú situáciu na celom Blízkom východe.
V rozhovore sa dozviete aj to:
Prečo sa v USA čoraz viac vládne pomocou exekutívnych príkazov namiesto riadneho schvaľovania zákonov.
Aký vplyv majú radikálne prúdy (hnutie MAGA u republikánov a progresívni socialisti u demokratov) na schopnosť Kongresu prijímať zákony.
Ako významný je problém volieb poštou a prečo vlastne vznikol.
Prečo je chýbajúca povinnosť preukazovať sa dokladom totožnosti v niektorých štátoch USA terčom ostrej kritiky.
Kto má aké šance v jednotlivých tzv. „swinger“ a „battleground“ štátoch.
Ako rastúce ceny palív ovplyvňujú nálady voličov.
Viac k témam:
Benzín,
Irán,
Izrael,
Motorová nafta,
Najvyšší súd USA,
Senát USA,
Snemovňa reprezentantov USA,
Spojené štáty americké,
voľby v USAZdroj: SITA.sk -
Voľby v USA: Ako zmenia rozdelenie moci, čo čaká Donalda Trumpa a bude lacnejší benzín? © SITA Všetky práva vyhradené.
