7.10.2026 (SITA.sk) - Nemecká prokuratúra zatiaľ nezverejnila, pre ktoré zahraničné spravodajské služby mal bývalý šéf BND pracovať.

Azerbajdžan protestoval u nemeckých úradov proti mediálnym správam, ktoré krajinu spájajú s vyšetrovaním bývalého šéfa nemeckej zahraničnej spravodajskej služby BND Augusta Hanninga pre podozrenie zo špionáže.
Podľa azerbajdžanskej agentúry APA odovzdalo Baku protest úradu nemeckého kancelára a ministerstvu zahraničných vecí prostredníctvom diplomatických aj spravodajských kanálov.

Údajne pracoval pre Azerbajdžan

Nemecký magazín Der Spiegel s odvolaním sa na nemenované zdroje informoval, že Hanning mal s využitím utajovaných materiálov vypracovať analýzu pre príslušníka azerbajdžanskej spravodajskej služby.

Nemecká prokuratúra však zahraničné spravodajské služby, ktorých sa vyšetrovanie údajne týka, verejne nemenovala.

Vraj dezinformácia

Osemdesiatročného Hanninga, ktorý viedol BND v rokoch 1998 až 2005, zatkli v utorok pre podozrenie zo špionáže a vlastizrady. Zadržali aj jeho bývalého šéfa kancelárie Manfreda D.

Prokuratúra tvrdí, že Manfred D. poskytol Hanningovi približne dvetisíc dokumentov, z ktorých mnohé boli utajované. Hanning ich mal následne využívať pri svojej súkromnej poradenskej činnosti.

Azerbajdžanský mediálny regulačný úrad zároveň odmietol správy spájajúce krajinu s prípadom a označil ich za „dezinformáciu“.

 



Viac k témam: Nemecká vláda, Špionáž, Spolková spravodajská služba, spravodajské informácie, Vlastizrada
Zdroj: SITA.sk - Azerbajdžan protestoval proti spájaniu krajiny s kauzou bývalého šéfa nemeckej rozviedky © SITA Všetky práva vyhradené.

7.10.2026 (SITA.sk) - Bratislava za posledných deväť rokov stiahla z regiónov približne 108-tisíc mladých ľudí.

Ako ukazuje analýza, ktorú si dal spracovať poslanec NRSR, splnomocnenec vlády pre rozvoj východného Slovenska Igor Šimko, väčšina obyvateľov Košického samosprávneho kraja odchádza do hlavného mesta. Vyľudňovanie regiónu sa tak neukazuje len ako pocit či dojem, ale potvrdili ho aj tvrdé dáta, ktoré sú overiteľné a dostupné.

Podľa analýzy dát INESS pritiahla Bratislava za roky 2014 až 2023 z regiónov približne 108-tisíc mladých ľudí. Bratislavský kraj tak posledných deväť rokov v priemere ročne získaval 16 prisťahovalcov na tisíc obyvateľov. Zároveň má Slovensko za sebou podľa Štatistického úradu SR už piaty medziročný pokles populácie v rade, druhý najvýraznejší úbytok v histórii krajiny, a to pri historicky najnižšej pôrodnosti (dáta za rok 2025).

Treba zdôrazniť, že ľudia, čo z Košického kraja odchádzajú, nemieria kdekoľvek. Podľa vlastnej analýzy dát ŠÚ SR smerovalo v jednotlivých rokoch minimálne 57 % vnútroštátneho úbytku obyvateľov kraja práve do Bratislavy, v niektorých rokoch to bolo až 92 %.

Košický kraj: Najaktuálnejší dôkaz

Vlastná analýza Igora Šimka, postavená na dátach ŠÚ SR DATAcube, ukazuje, že migračné saldo Košického kraja dosiahlo v roku 2025 hodnotu −846 osôb, čo je najhorší výsledok v histórii kraja. Neodchádzajú pritom len študenti, odchádzajú tridsiatnici, keďže až 97,8 % úbytku obyvateľov vo veku 15 až 39 rokov pripadá na vekovú skupinu 25 až 39 rokov. To sú ľudia, ktorí si už zakladajú rodinu, kupujú bývanie a rozhodujú sa, kde dlhodobo zostanú. Tým pádom sa nejedná o odchod za štúdiom, ale o odchod po ňom, keď človek hľadá, kde profesijne aj osobne rásť. Zároveň odchod z regiónu nie je podľa analýzy izolovaný len na vidiek. Aj veľké mestá ako Košice či Michalovce zaznamenali od roku 2011 pokles počtu obyvateľov takmer o 7 %.

Problém aj nedostupné bývanie

Podľa dát, ktoré priniesla televízia Markíza (tnlive.sk), potrebuje domácnosť na Slovensku v priemere necelých 12 ročných príjmov na kúpu bežného trojizbového bytu s výmerou 70 m². V Košiciach je to podľa vyjadrenia realitnej analytičky spoločnosti Tobireal pre TV Markíza viac ako 14 ročných príjmov. Práve nedostupné bývanie je podľa Šimka jedným z hlavných dôvodov, prečo mladí ľudia z regiónu odchádzajú.

Kandidát na predsedu Košického samosprávneho kraja Igor Šimko zdôrazňuje, že cieľom analýzy nie je len pomenovať problém, ale ponúknuť realizovateľné riešenie. Ako kandidát na predsedu Košického samosprávneho kraja bude presadzovať výstavbu 2 000 až 3 000 nájomných bytov naviazaných na priemyselné uzly kraja, na pozemkoch vo vlastníctve kraja, ktoré by pomohli mestám a obciam s prípravou a financovaním výstavby.

"Toto nie je košický problém. Toto je slovenský problém, ktorý je na východe najviac citeľný. Riešením by mohla byť výstavba 2 000 až 3 000 nájomných bytov pri pracovných uzloch kraja, pričom kraj dá pozemky a zaplatí prípravu projektov, samotnú stavbu budú obce financovať cez zvýhodnený úver a dotáciu zo Štátneho fondu rozvoja bývania," uvádza Šimko.

Informačný servis



Viac k témam: PR
Zdroj: SITA.sk - Bratislava si za deväť rokov vzala z regiónov 108-tisíc mladých ľudí: Väčšina odídených z Košického kraja smeruje práve tam © SITA Všetky práva vyhradené.

7.10.2026 (SITA.sk) - Približne každá šiesta firma za posledných 12 mesiacov čelila kybernetickému útoku alebo pokusu o podvod, pri ktorom AI zohrávala alebo mohla zohrávať určitú úlohu.

Nemecké firmy sú slabo pripravené na rastúcu vlnu kybernetických útokov využívajúcich umelú inteligenciu, čo predstavuje pre krajinu bezpečnostné aj ekonomické riziko. Vyplýva to zo štúdie, ktorú v stredu zverejnili Spolkový úrad pre bezpečnosť informačných technológií (BSI) a Združenie technických kontrolných organizácií (TÜV).

Hrozba pre národnú bezpečnosť

Len približne jedna z desiatich firiem má podľa prieskumu zavedené osobitné postupy na riešenie bezpečnostných incidentov súvisiacich s umelou inteligenciou. Štúdia, do ktorej sa zapojilo približne 500 spoločností s najmenej 20 zamestnancami, ukázala, že každá šiesta firma za posledných 12 mesiacov čelila kybernetickému útoku alebo pokusu o podvod, pri ktorom AI zohrávala alebo mohla zohrávať určitú úlohu.

Námestník šéfa BSI Thomas Caspers upozornil, že umelá inteligencia má „bezprostredné aj strategické dôsledky pre národnú bezpečnosť“.

Phishing, skripty, deepfake

Najčastejšou hrozbou sú podľa štúdie phishingové e-maily generované umelou inteligenciou, ktoré sú „mimoriadne presvedčivé a cielene prispôsobené konkrétnym osobám alebo firmám“. Nasledujú automatizované útočné skripty schopné samostatne vyhľadávať bezpečnostné slabiny a prispôsobovať sa ochranným opatreniam.

Rastúcim problémom sú aj takzvané deepfake technológie, teda manipulované zvukové a obrazové záznamy. Tie môžu napríklad napodobňovať hlas vrcholových manažérov a presvedčiť zamestnancov, aby uskutočnili finančné prevody.

Nepoznajú svoje povinnosti

Autori štúdie upozornili, že 43 percent spoločností sa stále „spolieha na svoje všeobecné procesy IT bezpečnosti bez zapracovanie smerníc špecificky zameraných na AI“.

Prieskum zároveň ukázal, že 71 percent oslovených firiem sa považuje za nedostatočne informovaných o povinnostiach vyplývajúcich z európskeho aktu o umelej inteligencii, ktorý Európska únia prijala v roku 2024 ako prvý komplexný rámec regulácie AI na svete.



Viac k témam: deepfake, IT bezpečnosť, Kyberbezpečnosť, Kybernetická bezpečnosť, Kybernetické útoky, Kyberútoky, Phishing, Umelá inteligencia
Zdroj: SITA.sk - Štúdia: Nemecké firmy sú zúfalo nepripravené na kyberútoky s využitím AI, ohrozujú tým národnú bezpečnosť © SITA Všetky práva vyhradené.