Foto: Getty Images
28.3.2025 (SITA.sk) - Kým vo väčšine krajín únie sa nové a šetrnejšie lieky stávajú štandardnou súčasťou liečby, na Slovensku ich pacienti stále nemajú dostupné. Ešte horšie je ale to, že kategorizácia sa za posledného pol roka prakticky zastavila. Ak je hlavným cieľom dnešnej medicíny plnohodnotný návrat späť do života a práce, musíme prestať lieky vnímať ako náklad. Sú to investície. Do zdravia, do budúcnosti a do funkčného zdravotníctva - zhodli sa spíkri konferencie
ITAPA Health & Care 2025.
"Lieky tvoria približne pätinu výdavkov v zdravotníctve, no ide o najlepšie manažovateľnú položku. Vieme relatívne presne, koľko nás stoja a čo prinášajú," vyhlásil Róbert Babeľa zo Slovenskej zdravotníckej univerzity. Podľa neho máme ako krajina k dispozícii nástroje, ktoré dokážu efektívne riadiť liekovú politiku. Problémom však je, že sa systém sa zabrzdil.
Potrebujeme stratégiu
Slovensko pritom má pripravené transformačné projekty, no naráža na pomalé čerpanie financií a chýbajúcu dlhodobú víziu.
"Máme veľký balík peňazí, no všetko je oneskorené. Nie o mesiace, ale o roky. V čase vojny, pandémie a kríz to nie je udržateľné," vyhlásil Ján Kyselovič, vedúci jednotky klinického výskumu Lekárskej fakulty Univerzity Komenského s tým, že si potrebujeme jasne zadefinovať národné projekty zamerané na konkrétne ochorenia
. "Všetko je pripravené. Ministerstvo zdravotníctva by malo dostať strategické kompetencie a reálnu možnosť ich uplatniť," dodal Kyselovič.
Situácia s dostupnosťou inovatívnych liekov na Slovensku je kritická.
"Kategorizácia nových liekov sa prakticky zastavila. V marci boli kategorizované len dva nové lieky – predtým pol roka nič," upozornila
Nataša Hudecová zo spoločnosti
AbbVie. Pripomenula, že pacienti v okolitých krajinách už majú prístup k modernejším a menej zaťažujúcim terapiám – napríklad pri pokročilej Parkinsonovej chorobe alebo migréne.
Hranice liečby sa posúvajú
Inovácie nie sú pritom podľa odborníkov prekážkou, ale jedinou cestou, ako udržať systém funkčný.
"Na začiatku môžu byť drahšie, ale dlhodobo znižujú náklady na opakované návštevy, hospitalizácie či pracovnú neschopnosť," povedal Ján Kyselovič. Dodal, že nie každá inovácia musí byť hneď stopercentne účinná, aby mala zmysel – dôležité je začať s ich zavádzaním a priebežne vyhodnocovať prínosy.
"Dnes už nejde len o to, či liečba je na dané ochorenie dostupná, ide skôr o to, že nové terapie posúvajú aj samotné ciele liečby. Napríklad chronická žltačka typu C je dnes jediné chronické ochorenie, ktoré sa dá úplne vyliečiť, a to ešte pár rokov dozadu tu neexistovala žiadna liečba," doplnila Hudecová. Faktom je, že bez kvalitných a dostupných liekov sa ľudia nevrátia do produktívneho života.
"Keď investujeme do liekov dnes, už o rok sa to vráti – nielen pri zriedkavých ochoreniach, ale aj pri bežných diagnózach ako sú autoimúnne ochorenia (psoriáza, atopická dermatitída, reumatoidná artritída, Crohnova choroba či ulcerózna kolitída), cukrovka, astma alebo alergie."
Naším problémom je, že v inováciách sa snažíme len dobehnúť rozbehnutý vlak. Kým Česká republika tu patrí medzi top desať krajín v oblasti použitia inovatívnych liekov, Slovensko je stále v poslednej päťke v rámci krajín Európskej únie. "
Ak by sme Slovensko postavili na štyroch pilieroch – školstve, zdravotníctve, vede a výskume a kultúre – Českú republiku môžeme dobehnúť do približne dvoch až troch rokov. No za súčasného stavu to nevidím reálne," dodal Róbert Babeľa.
Na ITAPA Health & Care 2025 sa uznávaní lekári či experti zhodli na tom, že krajina potrebuje spoločenský konsenzus a dlhodobú stratégiu na 10 až 15 rokov – nielen v liekovej politike, ale aj v celkovom nastavení zdravotnej starostlivosti.
"Potrebujeme viac hovoriť o tom, čo sa v našom zdravotníctve deje, aké riešenia sú dostupné vo svete, ale aj aké inovácie máme na Slovensku. Či už je reč o start-upoch alebo aj lekároch, ktorí využívajú svetové inovácie," zdôraznil Samuel Arbe, programový riaditeľ ITAPA.
V oblasti prevencie a podpory zdravia zohrávajú inovácie čoraz väčšiu úlohu. Na ITAPA Health & Care 2025 bola reč aj o technikách, ktoré pomáhajú zlepšovať kognitívne funkcie – napríklad pamäťový palác, vizualizácia či asociácie, ktoré nachádzajú svoje miesto nielen v školstve, ale čoraz častejšie aj v zdravotníctve.
"Tieto techniky môžu mať veľký význam pri prevencii. V prípade ľudí, ktorí už majú diagnostikované neurodegeneratívne ochorenie, je to náročnejšie – ak už sú procesy vytvárania nových spojení v mozgu poškodené, ich efekt je veľmi obmedzený. No u pacientov s miernymi kognitívnymi poruchami môže pamäťový tréning vybudovať rezervu, z ktorej budú čerpať ešte roky," vysvetlil nemecký neurovedec a pamäťový atlét Boris Konrad, ktorý na ITAPA vystúpil vôbec po prvýkrát. Podľa neho je najlepšou technikou na memorovanie takzvaný pamäťový palác. Ide o metódu, pri ktorej si človek informácie ukladá do dobre známeho priestoru vo svojej mysli – napríklad do vlastného bytu. "Vyžaduje si to trochu tréningu, ale rozhodne sa to oplatí," zdôraznil.
Kreatívna krajina nelegálnych nápadov
Sociálna poisťovňa vytiahla do boja proti fiktívnym PN-kám. Štát donedávna riešil v zimných obdobiach 150-tisíc prípadov práceneschopnosti mesačne, čo enormne zaťažovalo rozpočet.
"Napriek kontrolám Sociálna poisťovňa nemala dlho nástroj, ako podozrivé či špekulatívne PN ukončiť – a to bol zásadný problém, ktorý nedávno prijatá novela vyriešila," uviedol Lukáš Zajac, riaditeľ kancelárie generálneho riaditeľa. Sociálna poisťovňa sa preto pustila do detailnej analýzy dôvodov PNiek a zistila, že až v 15-tisícoch prípadov boli PN-ky neoprávnené. Analýza napríklad ukázala, že v niektorých regiónoch sa opakovane vyskytovali nezvyčajne vysoké počty PN spôsobených bolesťami chrbta. V jednom prípade lekárka vystavila 55 PN-iek počas krátkeho obdobia, v inom prípade išlo o firmu, kde bolo v priebehu jedného dňa vystavených až 300 PN-iek.
"Zároveň sme zistili, že sa tieto javy najčastejšie vyskytujú v sezónnych odvetviach, ako je poľnohospodárstvo či gastronómia, kde častokrát býva pre zamestnávateľov jednoduchšie dočasne umiestniť pracovníkov na PN namiesto ich prepúšťania,” povedal poradca generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne Pavol Martanovič. Tento prístup podľa jeho slov v praxi znamená zvýšené finančné zaťaženie pre štát, keďže po uplynutí prvých 10 dní PN hradí náklady Sociálna poisťovňa.
Informačný servis
Viac k témam:
Inovácie,
ITAPA,
ITAPA Health & Care,
ZdravotníctvoZdroj: SITA.sk -
ITAPA Health & Care 2025: Bez inovácií pacientov späť do života nedostaneme. Systém potrebuje reštart a víziu © SITA Všetky práva vyhradené.