Najvyšší kontrolný úrad vytkol mestu aj protizákonné riešenie splácania 27-miliónového dlhu za modernizáciu zimného štadióna cez kapitálové výdavky. Foto: archívne, SITA/Branislav Bibel
Ako ďalej v tlačovej správe informuje Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) SR, mesto i príspevková organizácia tak pri uzatváraní zmlúv o rekonštrukcií štadióna konali v rozpore so zákonom. Najvyšší kontrolný úrad poukazuje tiež na protizákonné riešenie splácania 27-miliónového dlhu za modernizáciu zimného štadióna cez kapitálové výdavky. Tie podľa úradu môžu slúžiť len na nové investície, nie na splácanie starých dlhov.
Kontrolóri označili za významný nedostatok i nesprávne zaúčtovanie úveru, čo malo za dôsledok nielen zavádzanie verejnosti o reálnej zadlženosti slovenskej metropoly, ale aj obchádzanie povinností pri prekročení zákonnej, 60-percentnej hranice celkovej zadlženosti mesta.
"Pre podozrenie zo spáchania trestného činu skresľovania údajov hospodárskej i obchodnej evidencie odstúpi národná autorita pre oblasť externej kontroly svoje zistenia orgánom činným v trestnom konaní," informoval NKÚ.
Nedostatočné finančné krytie
Úrad pripomína, že vtedajšie vedenie mestskej organizácie GIB podpísalo v roku 2009 zmluvy o dielo bez toho, aby malo dostatočné finančné krytie vo svojom rozpočte."Zastupiteľstvo hlavného mesta totiž v roku 2008 len zobralo na vedomie informáciu o chystanej rekonštrukcii za 40 miliónov eur. Konečná cena vrátane dodatkov však nakoniec dosiahla 96 miliónov eur. Takéto finančné prostriedky však neboli vopred schválené mestským zastupiteľstvom, čo viedlo k nesplácaniu záväzkov a zadlženiu mestskej inštitúcie," konštatuje NKÚ.
Následné sankcie za oneskorené platby a poplatky z pohľadávok, ktoré postúpili veritelia privátnej banke, predstavovali podľa úradu do roku 2018 sumu 2,5 milióna eur.
Podľa úradu tak zo strany zástupcov bratislavskej samosprávy došlo k nehospodárnemu nakladaniu s finančnými prostriedkami a porušeniu finančnej disciplíny. "V zmysle zákona mal subjekt verejnej správy vyvodiť zodpovednosť voči zamestnancovi, ktorý takúto škodu spôsobil, to sa však nestalo," uvádza NKÚ.
Prevzatie dlhu bolo v rozpore so zákonom
Ako výrazne neštandardné, vysoko rizikové a v rozpore so zákonom hodnotí úrad aj vysporiadanie dlhu vo výške 27 miliónov eur zo strany mesta voči svojej organizácii."Slovenská metropola sa totiž v rokoch 2010 až 2011 zaviazala, že ho bude uhrádzať kapitálovými transfermi GIB-u, ktorý následne splácal úver banke. Kapitálové finančné prostriedky však môžu slúžiť len na nové investície, nie na splácanie dlhov," uvádza NKÚ.
Navyše, prevzatie úveru príspevkovou organizáciou bolo podľa kontrolórov v rozpore so zákonom, pretože príspevkové organizácie samosprávy nemôžu prijať dlh v podobe bankového úveru.
"Na seba ho môže prevziať len mesto ako zriaďovateľ, ktoré však tento úver nevykazovalo vo svojom účtovníctve. Takýto stav skresľoval celkový dlh mesta – uvádzal nesprávnu výšku, čo mohlo mať vplyv napríklad aj na bezproblémový prístup bratislavskej samosprávy k úverom," informuje úrad.
Článok pokračuje na nasledujúcej strane:
