Darcov krvi nie je nikdy dosť

Len pri jednej operácii srdca pacient potrebuje aj päť transfúznych jednotiek, pri autonehode sa môže spotrebovať 50 jednotiek krvi a pri liečbe leukémie je často potrebných aj osem transfúznych jednotiek týždenne! Darcov krvi teda nie je nikdy dosť.

Podľa štatistík najčastejšie darujú krv ľudia starší ako 40 rokov. V ostatných vekových kategóriách je percento dobrovoľných darcov stále nízke, napriek tomu, že veková hranica pre darcovstvo krvi je rozsiahla a pohybuje sa od 18 do 65 rokov. Krv má obmedzenú trvanlivosť, a preto je veľmi dôležitý jej neustály prísun. A pretože nikto nevie, či nebude cudziu krv raz potrebovať, mal by ju darovať každý, komu to zdravotný stav umožňuje.

Ktoré krvné skupiny sú najviac potrebné?

Vo všeobecnosti poznáme 4 druhy krvných skupín: A,B, AB a 0. Toto základné rozdelenie sa viac špecifikuje pridaním Rh faktora, ktorý určuje antigény, teda protilátky v krvi. Všetky krvné skupiny sú v rôznych zemepisných šírkach rôzne zastúpené. Celosvetovo je najviac rozšírená krvná skupina 0+.

"Čo sa týka Slovenska, krvnú skupinu 0 Rh+ má približne 27,2 % obyvateľov, 0 Rh- len 4,8 %. Pri krvných skupinách typu A, tvorí A Rh+ najväčšiu časť obyvateľstva, teda 35,7 % a A Rh- iba 6,3 %. Krvná skupina typu B, konkrétne teda B Rh+ je zastúpená u 15,3 % ľudí a B Rh- u 2,7 %. Všeobecne najvzácnejšou a najmenej zastúpenou krvnou skupinou je na Slovensku krvná skupina AB, kde AB Rh+ tvorí 6,8 % a AB Rh- len 1,2 % obyvateľstva,” približuje MUDr. Ján Gyarfáš z Kliniky onkohematológie LFUK a NOÚ v Bratislave.

Napriek tomu, že niektoré krvné skupiny sú zastúpené vo väčšej miere, neznamená to, že potreba krvi je pre nich nevyčerpateľná. Práve naopak. Každá jedna krvná skupina je nesmierne dôležitá a núdza sa môže vyskytnúť v ktorejkoľvek z nich. Darcovstvo krvi je striktne podmienené krvným skupinám. To znamená, že napríklad človek s krvnou skupinou A+ môže krv darovať len človeku s rovnakou krvnou skupinou. Platí to pre všetky krvné skupiny, až na jednu. Výnimkou je krvná skupina 0-, pretože človek s takouto krvnou skupinou je univerzálny darca krvi, čiže transfúziu krvi od neho môžu prijať ľudia všetkých krvných skupín.

Čo sa stane s krvou po darovaní?

Mnoho ľudí okrem samotného procesu darovania krvi zaujíma aj to, čo sa s krvou deje po darovaní. Je to prirodzené, pretože aj samotné odhodlanie darovať krv nie je niekedy jednoduché a preto je dobré vedieť, či to splní účel. Ako to teda prebieha?

"Predtým, ako je krv použitá na transfúziu pre iného človeka, je dôkladne vyšetrená. Zisťuje sa prítomnosť antigénu infekčnej žltačky typu B, protilátok proti HIV a proti infekčnej žltačke typu C. Realizujú sa aj testy na syfilis a pečeňové testy. Ak je výsledok vyšetrenia krvi vyhovujúci, krv sa rozdelí na jednotlivé zložky. Krv vo všeobecnosti tvorí krvná plazma (tekutá zložka krvi), červené krvinky, biele krvinky a krvné doštičky. Červené krvinky, ktoré prenášajú kyslík, zachraňujú životy pacientov počas operácií a po úrazoch. Naopak biele krvinky sa používajú len vo výnimočných prípadoch. Plazma je primárne určená pre pacientov s poruchami zrážania krvi a krvné doštičky sa využívajú pre zastavenie krvácanie pri rezných poraneniach a pri otvorených krvácaniach. Často sa dokonca podávajú pacientom liečiacim sa na nádorové ochorenia a aj pacientom po transplantácii,” hovorí MUDr. Gyarfáš. Každá darovaná krv vydrží uskladnená 35 dní (primárne ako červené krvinky) až 24 mesiacov (ako zmrazená plazma).

Informačný servis



Viac k témam: darovanie krvi, parodontax, PR
Zdroj: Webnoviny.sk - Jedno rozhodnutie môže zachrániť až 3 životy: Toto o darovaní krvi možno neviete © SITA Všetky práva vyhradené.