4.11.2020 (Webnoviny.sk) - Keď sa legendárneho trénera reprezentácie Sovietskeho zväzu Viačeslava Tichonova pýtali, ktorého z československých hokejistov by si vzal do svojho tímu, odpovedal, že Igora Libu.

Univerzálnosť a hokejová genialita nenápadného slovenského útočníka učarovali aj jednému z najväčších trénerských velikánov z čias suverénnej "zbornej".

Hokejový samouk

"Dodnes je to pre mňa ohromná česť," povedal Liba, ktorý v stredu 4. novembra slávi 60. narodeniny.

Majster sveta z Prahy 1985 a strieborný olympijský medailista zo Sarajeva 1984 vyrastal v Prešove ako hokejový samouk. Neskôr prešiel prirodzeným vývojom a československými mládežníckymi reprezentáciami.

Zocelený všetkým, čo bolo hokejovému tínedžerovi vo vtedajšom spoločnom štáte dostupné, zavítal krátko pred 19. narodeninami do košického mužstva vo vrcholnej česko-slovenskej hokejovej súťaži.

"Všetky ťahy som si cibril v lete na ulici, v zime na zamrznutých potokoch. V kluboch sme dostávali viac tvorivej voľnosti v porovnaní s dnešnou dobou. Keď má človek voľnosť, dovolí si niečo kreatívne, pretože sa nebojí, že mu niekto bude nadávať, ak to nevyjde. Dnes sú deti odmalička vystresované. Ak niečo pokazia, sú pod tlakom, lebo podvedome tušia, že niekto ich môže skritizovať. My sme mali hokejovú slobodu, nikto našej tvorivosti nebránil. Vyrastali sme v kolektíve plnom detských hier. Rodičov sme potrebovali len vtedy, keď sme boli hladní. Mami, daj mi chleba - a zasa von. Bohužiaľ, dnes je iná doba a aj táto, rovnako ako každá iná, má svoje pre aj proti,“ povedal Igor Liba pre HockeySlovakia.sk.

Trio so silnou chémiou

V Libovom hokejovom životopise zohral dôležitú úlohu útek Petra Ihnačáka do zámoria. Stalo sa to počas MS 1982 vo Fínsku. Ihnačák si odskočil od obchodu a na druhý deň sa už plavil do Toronta.

Vtedajší tréner Československa Luděk Bukač po Ihnačákovej emigrácii spojil mladého košického útočníka do formácie s Vincentom Lukáčom a Dáriusom Rusnákom. A začala sa šou neskôr notoricky známeho tria Slovákov, bez ktorých si tréneri nevedeli predstaviť hokejovú reprezentáciu ČSSR.

"Nepotrebovali sme trénovať špeciálne systémy ani taktiku. Stačilo nám pozrieť sa na seba a každý vedel, čo má robiť. Či ja ako ľavé krídlo, Daro ako center alebo Vinco ako zakončovateľ. Spájala nás silná chémia. Pán Bukač ju perfektne vystihol. Klobúk dolu, že taký útok dal dokopy. Nemuseli sme spolu ani trénovať,“ podotkol Liba.

Dodnes je Igor Liba kamarát s legendárnymi spoluhráčmi. Dárius Rusnák oslávil šesťdesiatku koncom minulého roka, Vincent Lukáč ešte v roku 2014.

Článok pokračuje na nasledujúcej strane: