Príhovor prezidentky k 31. výročiu Nežnej revolúcie

Vážení spoluobčania,

zajtra si spolu pripomenieme výročie 17. novembra, významný deň, akých je v našich dejinách málo. Navyše deň, ktorý má ešte stále väčšina z nás v živej pamäti. Pripomeňme si ho, prosím, spôsobom hodným étosu Novembra ´89, teda ako dôstojnú oslavu znovuzískanej slobody a demokracie a vyjadrenie vďaky tým, ktorí sa o ne pričinili.

V našej pamäti opäť ožívajú spomienky. Na ktorom mieste námestia sme v tých chladných novembrových dňoch stáli. Na slová z tribún a na heslá, ktoré sme skandovali. Na plagáty vo výkladoch a na usmiate tváre ľudí, z ktorých postupne opadával strach. Zažili sme pocit, ktorý mnohým generáciám pred nami nebol dopriaty. Stali sme sa svedkami aj aktérmi veľkej dejinnej udalosti – pádu totalitného režimu.

Tak ako v Novembri roku 1989, aj teraz žijeme čas, ktorý je pre nás všetkých hodinou pravdy. Obdobie historickej skúšky, ktorá od nás vyžaduje, aby sme zo seba dostali to najlepšie, aby sme v nej obstáli tak, ako sme obstáli v novembri pred tridsaťjeden rokmi.

November ´89 bol spojený s túžbou po slobode. Dnes však vidíme a máme príležitosť si v plnej miere uvedomiť, že sloboda môže mať svoje limity aj v demokracii. Na Slovensku, rovnako ako v iných krajinách dnes zažívame, že bolo nevyhnutné naše práva a slobody dočasne obmedziť kvôli ochrane inej dôležitej hodnoty, a to života a zdravia. Pre všetkých ľudí na Slovensku je to úplne sa potrebujeme vyrovnať.

Keďže sa dnes pohybujeme v oblasti obmedzovania ústavou garantovaných základných práv a slobôd, musí byť zdržanlivý a primeraný aj prístup politikov. Ľudia nesmú mať pocit, že svojim správaním majú dokazovať občiansku poslušnosť, ale že časť svojich práv a slobôd odovzdávajú pre vyšší cieľ, aj to len na primeraný čas a v nevyhnutnom rozsahu. Inak si neuvedomia rozdiel medzi neslobodou, ktorej koniec si zajtra pripomenieme a demokraciou, ktorej návrat v tento deň oslávime.

Vážení spoluobčania,

chápem, že mnohí z vás sa v tomto čase boja s pandémiou obávate o svoje zdravie, o svoje živobytie, že mnohí z vás cítite zmätok a rozčarovanie z neistoty, ktorej čelíme. Občas cítim frustráciu, že ako priamo volená hlava štátu nemám právomoci pandemickú situáciu pomôcť zmeniť k lepšiemu. Rovnako, ako mnohí z vás, aj ja mám pochybnosti, keď opatrenia nie sú jasne zdôvodnené. Cítim neistotu, keď nie sú opreté o vedecké poznanie. Zmätok, keď sa často menia a nie sú predvídateľné. A tiež sklamanie zo zhoršujúcej sa politickej kultúry, ktorej súčasťou sa stávajú osobné útoky, či vulgarizmy.

V predvečer výročia si kladiem otázku, ako nám pri tom môže pomôcť skúsenosť z Novembra ´89?

Som presvedčená, že je nevyhnutné rešpektovať demokratické pravidlá aj vtedy, či dokonca najmä vtedy, keď sa nachádzame v kritickej situácii, akou riešenie pandémie bez pochýb je. A teda aj vtedy, ak nie sme stotožnení s chodom vecí. Rešpekt k pravidlám je neviditeľná niť držiaca spoločenstvo pokope a prispieva k vzájomnej dôvere. Možno sa vám zdá tento prístup príliš nežný, ale presne tak sa nazýva aj revolúcia z roku 1989, kedy sme pokojnou cestou dosiahli zmenu režimu. Nežnosť a slušnosť nie je slabosť.

Ďalším aktuálnym poučením z novembra ´89 je spomienka na silnú emóciu z tých dní. Máme stále v živej pamäti, ako nás tie krízové udalosti zblížili a s trochou pátosu sa dá povedať, že sme boli k sebe lepší. Spoločnosť sa v ťažkej chvíli zomkla v jednom spoločnom úsilí - dosiahnuť zmenu k lepšiemu. Teraz taktiež prechádzame ťažkou skúškou, najťažšou, od novembrovej revolúcie. Práve preto držme spolu. Nenechajme sa nikým rozhádať, nenechajme sa situáciou, ktorej čelíme, rozdeliť.

Nie je Slovensko za a proti rúškam, za alebo proti opatreniam. Sme jeden štát, jedna krajina, sme jedno ľudské spoločenstvo. Tak ako v novembri 1989, aj dnešok zvládneme lepšie, keď budeme držať spolu.

V neposlednom rade nám November ´89 k dnešku tiež odkazuje, aby sme boli plnoprávnymi občanmi. Aby sme si kládli otázky, aby sme kriticky mysleli, aby sme si poznaním vytvárali názor a slobodne ho komunikovali. Lebo presne to je v demokratickej spoločnosti, ktorú nám november priniesol, správne.

Vážení spoluobčania,

už dlhé mesiace nežijeme svoj obvyklý život, ale posledné čísla o výskyte nakazených nám dávajú nádej, že pandémiu vieme dostať pod kontrolu. Situácia v ktorej sme, určite raz pominie a vrátime sa k radostiam života tak ako pred pandémiou. Som presvedčená, že ako spoločenstvo máme na to, aby sme v kritickom čase konali rozhodne, múdro a zodpovedne. A vďaka tomu sa po potlačení pandémie budeme môcť k dnešnému krízovému obdobiu vracať, ako sa vraciame k novembru 1989. S pocitom, že sme v našej skúške obstáli a že sme ju zvládli.