Použil aj tajné písmo
„Veď je nás treba hlavne veľa, masy, a ak sa každý stiahne, čo z toho bude? Na druhej strane prehovárala moja zbabelosť,“ citovala Rumánka.
Študent si podľa historičky dokonca niektoré z mien vo svojom denníku vtedy značil tajným písmom, ak by ho predsa len dostala do rúk Štátna bezpečnosť.
V zápiskoch Herty Tkadlečkovej zase podľa Čížovej cítiť životnú skúsenosť generácie, ktorá vtedajšie dianie porovnávala so zážitkami z roku 1968.
„Za podobný nádych slobody už raz musela čakať na docentúru takmer dvadsať rokov, kým neprišla perestrojka,“ zdôraznila historička.
Realistický obraz
Zo stručných poznámok, ktoré si Tkadlečíková robila ako členka Koordinačnej rady Verejnosti proti násiliu (VPN) na Filozofickej fakulte UK, si podľa Čížovej možno urobiť realistický obraz o „dianí za oponou“, o vývoji postojov a nálad medzi pedagógmi a vedením fakulty.„Mnohí nestraníci sa naozaj veľmi boja. Komunisti zrejme všade, podobne ako na našej katedre, rozširujú fámy o sledovaní a strašia možnými perzekúciami. Ktosi dokonca doniesol nahrávku Jakešovho prejavu na dôkaz toho, že „strana o všetkom vie,“ citovala historička.
Dodala, že oba dokumenty sa v zborníku nazvanom Filozofi v novembri veľmi dobre dopĺňajú s ďalším dobovým prameňom , konkrétne s prepísanými nahrávkami vtedajších protestných zhromaždení v univerzitnej aule, ktoré čitateľa vtiahnu priamo do vtedajšej turbulentnej doby.
Zdroj: Webnoviny.sk - Zo 17. novembra sa pomaly stáva historická udalosť a pribudne ľudí, ktorí ju priamo nezažili © SITA Všetky práva vyhradené.
