25.1.2021 (Webnoviny.sk) -
aktualizované 25. januára 17:07
Výbor Národnej rady SR pre obranu a bezpečnosť v pondelok vypočúval kandidátov na funkciu prezidenta Policajného zboru (PZ) SR. Kandidátmi boli dočasný prezident PZ Peter Kovařík a veliteľ Útvaru osobitného určenia Prezídia PZ (Lynx Commando) Štefan Hamran.
Video: Vypočúvanie kandidátov
Po ich vypočutí výbor ministrovi vnútra Romanovi Mikulcovi (OĽaNO) na post šéfa polície odporučil Kovaříka. Podporilo ho spolu desať členov výboru, proti nebol ani jeden a zdržali sa štyria. Hamran získal hlasy šiestich členov brannobezpečnostného výboru.
Zobraziť fotogalériu k článku:
Vypočutie kandidátov na post policajného prezidenta (fotografie)
Mikulec po hlasovaní výboru pre médiá explicitne nepovedal, či Kovaříka do funkcie aj vymenuje. Zdôraznil však, že rozhodnutie výboru rešpektuje. „Ráno múdrejšie večera,” povedal s tým, že celú vec si minimálne do utorka 26. januára premyslí.
Ak by odporúčanie členovia výboru nevydali, ministerstvo vnútra by muselo výberové konanie zopakovať.
Štefan Hamran
... od roku 2011 viedol Lynx Commando, pričom v roku 2019 bol zvolený za predsedu medzinárodnej organizácie ATLAS, ktorá združuje protiteroristické jednotky členských štátov EÚ.
Pred výbor ako prvý predstúpil Hamran, podľa ktorého doteraz vykonávané kozmetické úpravy vo fungovaní Policajného zboru (PZ) SR, nie sú postačujúce.
Hamran v rámci svojej prezentácie poukázal na to, že dôvera v políciu sa na Slovensku dlhodobo pohybuje okolo 40 percent.
„Aj v okolitých krajinách sa pritom blíži k 70 percentám,“ povedal s tým, že situácia je spojená aj so skutočnosťou, že viacerí vedúci predstavitelia polície sú momentálne trestne stíhaní. Takéto niečo pritom podľa neho nezaznamenali v žiadnej krajine v rámci Európskej únie (EÚ).
Na margo svojich vzťahov s obvineným bývalým policajným prezidentom Tiborom Gašparom. uviedol, že na fungovanie polície mali „diametrálne odlišný pohľad“. Preto bol Hamran ako šéf špeciálnej jednotky „odstrihnutý“ od vedenia polície práve počas funkčného obdobia Gašpara. „O tých podozreniach sme tušili, ale nie, že to naberie až také rozmery,“ povedal.
Dodal, že Gašpar sa opakovane snažil o to, aby vo vedení Útvaru špeciálneho určenia Hamran skončil. Nenašiel však dôvody na jeho odvolanie a sám Hamran odstúpiť odmietol, keďže sa bál rozloženia celej jednotky. „Mám morálny kompas a neodklonil som sa ani pod tlakom,“ povedal.
V tejto súvislosti je podľa neho dôležité skvalitnenie personálneho obsadenia polície. „Je dôležité, aby sme Policajný zbor čistili,“ vyhlásil. Dodal, že podľa jeho názoru má zbor napríklad prebytok funkcionárov. Pokiaľ ide o medializované úniky informácií z vyšetrovania, podľa Hamrana to znižuje profesionalitu polície. „Je dôležité, aby sa toto nedialo,“ povedal. Kritizoval tiež postup polície pri nepovolených zhromaždeniach počas pandémie. Podľa Hamrana je totiž neakceptovateľné, aby sa extrémisti zhromaždili pred domom predsedu vlády. V takýchto prípadoch má podľa neho polícia „legitímne právo použiť silu“.
V špeciálnych jednotkách je nadstav
Hamran sa tiež vyjadril k medializovaným informáciám, že približne desať percent príslušníkov Národnej kriminálnej agentúry (NAKA)by malo túto zložku opustiť. Podľa neho ide primárne o príslušníkov expozitúry v Nitre, kde boli zaznamenané aj prepojenia na oligarchov a politikov. Ďalší však, ako dodal, odchádzajú po legitímne odslúžených 25 rokoch. Hamran skonštatoval, že v tejto súvislosti je najviac potrebné personálne posilniť najmä oblasti kriminálnej a poriadkovej polície.
Naopak, znížiť by podľa neho bolo možné práve počet príslušníkov špeciálnych jednotiek. „Tam máme nadstav, to je realita,“ zdôraznil.
Posilnenie vyšetrovacích tímov
Kandidát na policajného prezidenta po verejnom vypočúvaní pre médiá uviedol, že polícia by mala mať špecializované tímy, ktoré budú skúmať majetkové pomery príslušníkov polície. Aktuálne podľa neho chýba akékoľvek finančné vyšetrovanie členov polície.Práca polície by podľa Hamrana mala viac spočívať vo vyšetrovacích tímoch, v ktorých sa vyšetrovatelia navzájom motivujú a utvrdzujú vo výsledkoch vyšetrovania. „Ak sa stanem ja policajným prezidentom, tak vyšetrovanie bude posilnené na úrovni tímov. Chcem obnoviť všetky tímy, ktoré tu boli a chcem rozšíriť ich počet. Chcem, aby sa začalo pracovať s expertmi, ktorí tu možno 10 alebo 15 rokov dozadu skončili,“ povedal Hamran.
Svoje vzťahy s policajným exprezidentom označil za turbulentné. Začali sa podľa neho veľmi dobre a skončili veľmi zle. Podľa Hamrana sa v minulosti objavila v jednom z médií informácia, že bude kandidovať na post policajného prezidenta, ktorá však nebola pravdivá, pretože Hamran chcel kandidovať iba na post šéfa protiteroristických cvičení ATLAS.
Od zverejnenia informácie však Hamran zažíval množstvo kontrol. Na otázku, ako vníma fakt, že mal zlé vzťahy aj s policajným exprezidentom Gašparom aj so zosnulým exprezidentom Milanom Lučanským, odpovedal, že tak, že „bol asi jediný čestný z tejto partie“.
Článok pokračuje na nasledujúcej strane: