Podľa nej je v iných krajinách vidieť, že politici dokázali získať podporu, hoci čelia rovnakým problémom. Ako príklad uviedla Holandsko, kde úradujúci premiér znovu vyhral voľby.
Prezidentka Zuzana Čaputová vymenovala takto pred rokom, 21. marca 2020, novú vládu.
Nedôvera vo vládnej koalícii
„Našim politikom sa neporadilo naplniť ani ďalšie programové ciele. Namiesto prehĺbenia súdržnosti sa zvyšuje napätie a spoločenská solidarita sa rozpadá. Okrem toho vláda prisľúbila, že zabezpečí hospodársky, sociálny a environmentálny rozvoj Slovenska, ale regionálne rozdiely sa naopak prehlbujú. Pozitívne výsledky, napríklad, že vláda dokázala zabezpečiť aktívnu úlohu štátu v boji proti korupcii, sa stráca v žabomyších sporoch koalície," podotkla Malová.Kríza koalície podľa nej v priamom prenose ukazuje občanom, že partneri vo vláde si navzájom neveria. Potom občania prestávajú veriť vláde ako celku, ale aj jednotlivým členom vlády.
„A to aj napriek tomu, že mnohí z nich poctivo pracujú, ale výsledky ich práce sú v mediálnom svete neustále prekrývané spormi vo vnútri vlády," podotkla.
Priority zostali v úzadí
Podľa sociológa Jozefa Zagrapana zo Sociologického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV) bol prvý rok vládnutia zásadne ovplyvnený pandémiou.Riešenie krízy sa stalo primárnou úlohou vlády, pričom mnohé z ďalších priorít, ktoré si koaličné strany na začiatku vytýčili, boli v úzadí.
Podčiarkol, že vďaka pomerne skorým opatreniam sa Slovensku podarilo zvládnuť prvú vlnu koronavírusu, presne opačne by sa dalo hodnotiť zvládanie tej druhej.
Článok pokračuje na nasledujúcej strane: