Vraždu si podľa Zsuzsovej neobjednal Kočner
Zsuzsová tiež komunikovala cez mobilný telefón v minulosti s exministrom obrany Martinom Glváčom (Smer-SD), predsedom parlamentu Andrejom Dankom (SNS), predsedom Bratislavského samosprávneho kraja Jurajom Drobom (SaS) alebo s opozičným politikom Borisom Kollárom (Sme rodina).
Vyplýva to z jej výpovede z prípravného konania, ktorú v stredu na súde prečítala predsedníčka senátu. Obžalovaná totiž odmietla pred súdom vypovedať. Ako ďalej uvádzala vo výpovedi pred policajným vyšetrovateľom, označenie „Maznák“ používala pre Glváča.
Zsuzsová tiež vo svojej výpovedi uviedla, že podľa jej názoru si vraždu Kuciaka musel objednať niekto, kto by chcel očierniť Kočnera a kto pozná ju aj Andruskóa. Vo výpovedi napríklad spomenula finančníka Jaroslava Haščáka.
O ňom si Zsuzsová myslí, že na jeho príkaz sa jej v minulosti „nabúrali“ do účtu na sociálnej sieti a zverejnili napríklad jej komunikáciu s Danielom Lipšicom.
„Andruskó tvrdil, že sa bojí. On sa nemá prečo báť mňa alebo Kočnera, musí sa báť niekoho vplyvnejšieho,“ povedala ešte pred policajným vyšetrovateľom. Na margo Andruskóa tiež uviedla, že mohol mať záujem na miliónovej odmene, ktorú po vražde vypísal štát za informácie o páchateľoch.
Kriak si myslel, že pracuje pre štát
Keďže úlohu sledovať novinárov vrátane neskôr zavraždeného Jána Kuciaka dostal bývalý zamestnanec finančnej správy Miroslav Kriak od bývalého vedúceho predstaviteľa kontrarozviedky Slovenskej informačnej služby Petra Tótha, nadobudol presvedčenie, že pracuje v prospech štátu. Ako ďalej šéf tímu zameraného na sledovanie novinárov uviedol pred Špecializovaným trestným súdom v Pezinku, so zadaním na sledovaciu činnosť ho Tóth oslovil na prelome rokov 2016/2017.Účelom sledovania mal byť podľa Kriaka boj proti distribútorom drog, únikom informácií zo štátnych orgánov a spravodajská ochrana. Za účelom vytvorenia tímu oslovil Kriak podľa vlastných slov ďalšie dve osoby. V rámci sledovania sa skupina podľa Kriaka zamerala na osem novinárov a tiež na niektoré osoby z prostredia mimo médií, napríklad advokáta Daniela Lipšica. Monitorovali tiež bar Next Apache v Bratislave, ktorý podľa Kriaka navštevovali verejne činné osoby.
Pokiaľ ide o samotného Kuciaka, jeho osobou sa tím zaoberal od začiatku októbra 2017. Od Tótha preto o ňom dostali základné informácie ako adresu bydliska a ukázal im tiež jeho podobizeň. Kriak však podľa vlastných slov zakrátko zistil, že Kuciak je „domácky typ“, ktorý s drogami nemá nič spoločné a voľný čas trávi prevažne úpravami domu vo Veľkej Mači. Toto konštatovanie oznámil aj Tóthovi. „Tóth povedal, že to nemôžeme takto skončiť, aby sme vykázali nejakú činnosť,“ uviedol Kriak a dodal, že v sledovaní pokračovali ešte niekoľko dní. Následne však sledovanie podľa neho ukončili. „Pre nás táto záležitosť skončila v októbri (2017) a záujem ako taký zanikol,“ povedal Kriak. Výstupy zo sledovania vrátane fotografií podľa vlastných slov odovzdával výlučne Petrovi Tóthovi.
Mlynarčík potvrdil verziu Kriaka
Aj druhý člen tímu, ktorý zabezpečoval sledovanie novinárov vrátane neskôr zavraždeného Jána Kuciaka, policajt a bývalý príslušník finančnej správy Štefan Mlynarčík tvrdí, že si myslel, že sledovanie vykonáva pre štát, konkrétne pre Slovenskú informačnú službu. Uviedol to pred Špecializovaným trestným súdom v Pezinku. Ako ďalej povedal, na sledovanie ho najal Miroslav Kriak, ktorého sám považoval za morálneho človeka odhodlaného bojovať za spravodlivosť.„Všetky zadania dával pán Kriak,“ povedal a dodal, že Petra Tótha stretol iba na krstoch kníh a osobne ho nepoznal. Prevažná činnosť tímu bola podľa Mlynarčíka zameraná na monitorovanie bratislavského baru Next Apache. Dôvodom malo byť podozrenie na drogovú trestnú činnosť. Pokyny na individuálne sledovanie osôb podľa Mlynarčíka členovia tímu brali skôr s nevôľou.
Pokiaľ ide o Kuciaka, Mlynarčík potvrdil verziu Kriaka. Vypovedal, že Kuciaka sledovali len niekoľko dní a nezistili o ňom nič závažné. „Ako sa vyjadril pán Kriak, určite to nie je osoba, ktorá by užívala drogy,“ povedal. Sledovanie podľa svedka vykonávali buď v ranných alebo poobedňajších hodinách, teda vo svojom voľnom čase.
Marčekovi uvoľnia režim vo väzbe
Súd zároveň rozhodol, že z dôvodov väzby obžalovaného Miroslava Marčeka vypúšťa dôvod rizika ovplyvňovania svedkov. Znamená to, že obžalovanému sa vo väzbe uvoľní režim, bude napríklad môcť prijímať návštevy. Podľa predsedníčky senátu je dôvodom, že Miroslav Marček sa priznal k žalovaným skutkom a vypovedal o ich priebehu ako aj o účasti ďalších osôb. Hrozba úteku a pokračovania v trestnej činnosti však ako dôvody väzby v jeho prípade ostávajú.
Pojednávanie v prípade vraždy Kuciaka, jeho partnerky Martiny Kušnírovej a ďalších skutkov pokračuje v pondelok 3. februára. Obžalovaná Alena Zsuzsová v tejto súvislosti avizovala zámer pred súdom vypovedať, čo doteraz odmietala.
Súd v kauze vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej
Po tom, ako súd na verejnom zasadnutí 19. decembra prijal obžalobu podanú Úradom špeciálnej prokuratúry, vytýčil pojednávania na 13., 14., 15., 20., 21., 22. januára a na 3., 4. a 6. februára.
Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry podal obžalobu na Tomáša Szabóa, Miroslava Marčeka, Alenu Zsuzsovú a tiež Mariana Kočnera Všetci menovaní sú stíhaní väzobne, u Kočnera je však dôvodom kauza údajného falšovania zmeniek v hodnote desiatok miliónov eur.
Obžaloba v tomto prípade bola podaná pre šesť skutkov, z toho pre dve úkladné vraždy. Jedna sa týka Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, druhá podnikateľa Petra Molnára z Kolárova z roku 2016 (v tomto prípade sa obžaloba týka iba Marčeka a Szabóa). V prípade uznania viny hrozí obvineným trest 25 rokov alebo doživotie.
V prípade vraždy už bol aj prvý odsúdený, bol ním sprostredkovateľ vraždy Zoltán Andruskó. V jeho prípade schválil Špecializovaný trestný súd 30. decembra dohodu o vine a treste, v rámci ktorej mu bol uložený trest 15 rokov väzenia v ústave zo stredným stupňom stráženia. Andruskó sa pôvodne s prokurátorom dohodol na desaťročnom treste, podľa súdu by však takýto trest nebol spravodlivý. Andruskó po svojom zadržaní v septembri 2019 spolupracoval s vyšetrovateľmi.
Počas prvých troch dní pojednávania 13. až 15. januára sa ku skutkom podľa obžaloby priznal Marček. Ten pred súdom vyhlásil, že práve on zastrelil Kuciaka a Kušnírovú, a v roku 2016 aj podnikateľa Molnára.
Podnikateľ Kočner priznal len skutok nedovoleného ozbrojovania súvisiaci s neoprávnenou držbou niekoľkých desiatok nábojov, účasť na vražde Kuciaka poprel. Obžalovaná Zsuzsová deklarovala pred súdom svoju nevinu a Szabó vyhlásenie o vine alebo nevine neurobil. Vo svojej výpovedi však tvrdenia prokuratúry o účasti na vraždách poprel a odmietol odpovedať na otázky. Kočner a Zsuzsová výpoveď nateraz odmietli.
Súd takisto začal s vypočúvaním svedkov. Okrem príbuzných zavraždenej dvojice pred súdom vypovedal napríklad Andruskó. Vo svojej výpovedi priznal, že v prípade vraždy figuroval ako sprostredkovateľ medzi Zsuzsovou a dvojicou Szbó a Marček
Bývalý príslušník Slovenskej informačnej služby a Kočnerov kamarát Peter Tóth zase priznal, že pre obžalovaného podnikateľa zabezpečoval sledovanie novinárov, vrátane neskôr zavraždeného Kuciaka. Okrem iného opísal, ako po vzatí Kočnera do väzby komunikoval na jeho pokyn so Zsuzsovou a tiež to, ako sa Kočner snažil zabezpečiť si prepustenie z väzby.
Viac k témam: Súd v prípade vraždy novinára Jána Kuciaka, súdy
Zdroj: Webnoviny.sk - Súd v kauze vraždy Kuciaka (6. deň): Zsuzsová priznala komunikáciu s politikmi, rozhodlo sa aj o Threeme (foto) © SITA Všetky práva vyhradené.
