Novovymenovaní členovia vlády SR, horný rad zľava: Minister zdravotníctva SR Vladimír Lengvarský, minister školstva, vedy, výskumu a športu SR Branislav Gröhling, minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok, minister životného prostredia SR Ján Budaj, ministerka kultúry SR Natália Milanová, stredný rad zľava: Ministerka spravodlivosti SR Mária Kolíková, minister vnútra SR Roman Mikulec, minister dopravy a výstavby SR a dočasný minister práce, sociálnych vecí a rodiny Andrej Doležal, minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Ján Mičovský, minister obrany SR Jaroslav Naï, dolný rad zľava: Podpredseda vlády pre legislatívu a strategické plánovanie Štefan Holý, podpredseda vlády a minister hospodárstva SR Richard Sulík, predseda vlády SR Eduard Heger, podpredsedníčka vlády a ministerka investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Veronika Remišová a podpredseda vlády a minister financií SR Igor Matovič počas spoločného fototermínu členov novej vlády SR. Bratislava, 1. apríl 2021. Foto: SITA/Alexandra Čunderlíková
Pre agentúru SITA to uviedol Vincent Bujňák z Katedry ústavného práva Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Doplnil, že takáto vláda by napríklad nemohla rozhodovať o zásadných opatreniach na zabezpečenie hospodárskej a sociálnej politiky štátu, ani o zásadných otázkach vnútornej a zahraničnej politiky.
Zásadné posilnenie postavenia hlavy štátu
„Vláda by nemala ani právo podať Ústavnému súdu SR návrh na preskúmanie súladu dojednanej medzinárodnej zmluvy podliehajúcej súhlasu NR SR s Ústavou SR a ústavnými zákonmi a nemohla by ani rozhodnúť o udelení amnestie vo veciach priestupkov," vysvetlil ústavný právnik.Ako doplnil, pri dvoch okruhoch právomocí by si takáto vláda musela vyžiadať predchádzajúci súhlas hlavy štátu: pri vymenúvaní a odvolávaní viacerých štátnych funkcionárov a pri ďalších otázkach stanovených zákonom, kam patrí napríklad schvaľovanie zahraničných ciest členov vlády či štátnych tajomníkov. „Jednoznačne by došlo k zásadnému posilneniu postavenia hlavy štátu," zdôraznil.
Zamietnutie návrhu nevyvolá predčasné voľby
Aj v takejto situácii by sa hlava štátu podľa Bujňáka pri ďalšom postupe musela držať povinnosti zabezpečovať svojím rozhodovaním riadny chod ústavných orgánov. „Vo všeobecnosti platí, že vláda ako kolektívny ústavný orgán vie svoje právomoci vykonávať plnohodnotne vtedy, keď majú jej návrhy zákonov podporu v parlamente, lebo tým vie realizovať svoj program. Ak by sa preto stalo, že hlave štátu by bolo doručených aspoň 76 podpisov poslancov deklarujúcich podporu konkrétnym osobám a ich členstvu vo vláde, mal by to byť základ pre vymenovanie novej vlády," uviedol.Podotkol, že ústava zároveň nehovorí, že by po zamietnutí návrhu na vyslovenie dôvery museli automaticky nasledovať predčasné voľby a zamietnutie návrhu na vyslovenie dôvery ich preto samo o sebe nevyvolá.
Prezidentka Zuzana Čaputová 1. apríla v Prezidentskom paláci vymenovala novú vládu na čele s premiérom Eduardom Hegerom (OĽaNO), ktorý do jej rúk zložil ústavný sľub.
Viac k témam: Národná rada SR, Univerzita Komenského v Bratislave, vláda
Zdroj: Webnoviny.sk - Vláda musí získať dôveru parlamentu, v opačnom prípade je prezidentka povinná ju odvolať © SITA Všetky práva vyhradené.
