Zabodovali aj ostatné nápady
Tím Biocels sa venoval problému, ako vrátiť do ekonomiky mastný papier a plasty, ktoré končia v spaľovniach, keďže ich recyklácia je náročná. Na svete sa podľa tímu z dôvodu mastnoty nezrecykluje cca 5 miliárd pizzových obalov a 40 % plastov. Navrhujú využiť tenzidy, ktoré oddeľujú mastnotu od papiera a plastu. Tenzidy, konkrétne ramnolipidy, majú biologický pôvod a produkovať by ich mali v bioreaktoroch prostredníctvom baktérie Pseudomonas aeruginosa. Konečným produktom biologického, ekologického a zároveň ekonomického procesu je prášok, ktorý sa vyčistí a vráti do výroby ako vstupný materiál. Toto riešenie by malo zabezpečiť presmerovanie tohto prúdu odpadu od energetického zhodnotenia k recyklácii.
Tím PheBio priniesol riešenie na zapojenie zakonzervovaných skládok do cirkulárnej ekonomiky. Zakonzervované skládky produkujú metán, CO2 a ťažko degradovateľné materiály. Aplikovaním mikrobiómu na skládky by došlo ku kultivácii a produkcii rias – spirulín. Z výluhov sa zachytia fosforečnany, dusík, draslík a pod. Znížia sa tak emisie skleníkových plynov zo skládok a vytvorí sa miesto pre opätovný vstup živín z kompostácie, ktorá nie je nezávadná. Cash flow je vytváraný na základe energetického zhodnocovania biomasy zvýšením účinnosti, efektivity procesu a predĺžením doby využitia odpadu ako suroviny.
Tím ECOVA sa zaoberal kvalitou recyklovaných materiálov. Častou príčinou vyradenia papiera z recyklačného cyklu je jeho znehodnotenie olejom alebo napadnutie plesňou. Využitím aditív v procese výroby papiera je možné vylepšiť jeho mechanické vlastnosti, odolnosť voči baktériám, plesniam a znečisteniu. Bežne používanými aditívami sú napríklad fluorované živice, ktoré zvyšujú odolnosť papiera voči tukom. V ECOVA sa snažili vytvoriť postupy implementácie aditív a filmov na báze chitozánu do papierenského a celulózového priemyslu. Základnú surovinu na výrobu chitozánu, teda chitínu by získali alternatívnym procesom k spracovaniu skeletu kôrovcov a to využitím odpadovej fungálnej biomasy z biotechnologického priemyslu.
"Všetkých 5 tímov prinieslo podnetné nápady, ktorých sa možno v blízkej budúcnosti chopí výrobca, prevádzkovateľ skládky či spracovateľ textilu a uvedie ich do praxe. V každom prípade projekt BIOHACKATHON vytvoril prostredie, v ktorom sa nápady mohli zrodiť a ukázať mladým ľuďom jednu z možností ich profesijného zamerania", hodnotí prínos podujatia K. Kretter. Spoločnosť ENVI - PAK je už druhý rok partnerom Lifbee Academy, modernej vzdelávacej inštitúcie, ktorá Biohackathon zorganizovala.
Od lineárnej ekonomiky k recyklácii
Recyklácia odpadu je z hľadiska cirkulárnej ekonomiky nevyhnutná. Lineárne hospodárstvo, v ktorom na začiatku je výrobok a na konci odpad, by mala patriť minulosti. Budúcnosťou nie je priamka, ale slučka, aby takmer žiadne zdroje nekončili ako odpad, ale stávali sa opäť surovinami pre ďalšiu výrobu.Recyklovať sa dá všetko, otázna je vždy finančná a technologická náročnosť. Práve kvôli tomu má recyklácia svoje limity. Viaceré druhy odpadu sa dajú recyklovať len niekoľkokrát, iným bráni v recyklácii znečistenie či pridané aditíva. Katarína Kretter však dodala: "Čo nie je možné z hľadiska financií či dostupných technológií recyklovať dnes, to sa môže už v blízkej budúcnosti zmeniť. Verím, že i vďaka Biohackathonu, podujatiu, ktoré za krátky čas dokáže z tímov vytiahnuť maximum nápadov pri riešení výziev, ktoré so sebou prináša na prvý pohľad málo atraktívna téma, akou je odpad."
Informačný servis
Zdroj: Webnoviny.sk - ENVI – PAK ocenil najlepší projekt podujatia BIOHACKATHON © SITA Všetky práva vyhradené.
