20.4.2021 (Webnoviny.sk) - Zmena Trestného poriadku, ktorú predstavilo Ministerstvo spravodlivosti SR (MS SR), nie je sama o sebe dostatočná a mohla byť ambicióznejšia. Pre agentúru SITA to uviedla Marica Pirošíková z Iniciatívy advokátov za právny štát (IAPŠ).

Novelu Trestného poriadku zaradil rezort spravodlivosti do medzirezortného pripomienkového konania vo štvrtok 15. apríla. Cieľom návrhu je upraviť lehotu trvania kolúznej väzby.

Podľa iniciatívy je potrebné s medzinárodnými štandardami zosúladiť aj podmienky väzby, ktoré upravuje zákon o výkone väzby.

Inšpirácia českou právnou úpravou

IAPŠ však oceňuje, že ministerstvo spravodlivosti začalo napĺňať Programové vyhlásenie vlády o humanizovaní a zmierňovaní obmedzení osôb vo výkone väzby.

Z dôvodovej správy návrhu novely vyplýva, že sa ministerstvo inšpirovalo českou právnou úpravou, ktorá trvanie kolúznej väzby ohraničuje na tri mesiace.

„Ministerstvo spravodlivosti však navrhuje päťmesačnú lehotu, ktorá nebude platiť nielen v prípadoch, ak už sa obvinený dopustil kolúzneho správania, podobne ako je tomu v Českej republike, ale aj v prípadoch, ak sa bude viesť trestné stíhanie pre zadefinované trestné činy,“ povedala Pirošíková.

Ide o trestný čin spáchaný organizovanou, zločineckou alebo teroristickou skupinou, pre trestný čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, trestný čin založenia, zosnovania a podporovania teroristickej skupiny, alebo pre trestný čin, za ktorý je možné uložiť trest odňatia slobody na doživotie.

Zvádzanie k nadkvalifikovaniu

Podľa IAPŠ nie je zrejmé, prečo má byť výnimkou z päťmesačnej lehoty samotná skutočnosť, že sa vedie trestné stíhanie pre určitý čin alebo pre špecifickú trestnú činnosť.

„Tu treba pripomenúť, že kolúzny dôvod väzby je jediným dôvodom väzby, ktorý dokážu orgány činné v trestnom konaní ovplyvniť svojou aktívnou činnosťou, a ak české orgány činné v trestnom konaní dokážu už 20 rokov vyšetrovať aj závažné trestné činy pri trojmesačnom časovom obmedzení trvania kolúznej väzby, potom nie je dôvod na to, aby to bolo v slovenských pomeroch iné,“ doplnila Pirošíková.

Výnimka tak podľa IAPŠ ovplyvní predovšetkým to, akú právnu kvalifikáciu zvolia orgány činné v trestnom konaní pri vznesení obvinenia, prípadne počas vedenia konania.

„Stotožňujeme sa so sudcom Šamkom, ktorý v tomto ohľade upozornil na to, že táto výnimka bude zvádzať orgány činné v trestnom konaní k možnému nadkvalifikovaniu skutkov uvedených v uzneseniach o vznesení obvinenia,“ vysvetlila Pirošíková s tým, že by mala byť táto výnimka zo znenia zákona vypustená.

Článok pokračuje na nasledujúcej strane: