Foto: ilustračné, Getty images
Hovorkyňa SAV Katarína Gáliková, ktorá správu poskytla, poznamenala, že aj keď sa vedecké poznatky o Slnku za posledných desať rokov výrazne zlepšili, stále existujú otázky, na ktoré slneční fyzici hľadajú odpovede.
Skúmajú aj procesy pod povrchom
Slnko je od Zeme vzdialené 150 miliónov kilometrov a je 333 000-krát hmotnejšie než naša planéta. Informácie o Slnku získavajú vedci iba zo žiarenia a z neutrín, ktoré vznikajú v jeho centre pri termonukleárnych reakciách.Ako priblížil Kučera, žiarivý výkon Slnka predstavuje energiu, ktorá by pol kilometra hrubý pancier ľadu okolo celého Slnka roztopila za 40 minút.
Gáliková dodala, že Slnko je jedinou hviezdou vo vesmíre, pri ktorej vedci môžu skúmať aj procesy pod jej povrchom, a to cez vednú disciplínu helioseizmológiu. Tá skúma šírenie vĺn pod slnečným povrchom a vedcom pomohla pochopiť rozdiely v rotácii Slnka.
Termonukleárnymi reakciami v Slnku sa každú sekundu premení približne 700 miliónov ton vodíka na 696 miliónov ton hélia.
Diferenciálna rotácia Slnka
„Ušetrené štyri milióny ton hmoty sa bez zvyšku premenia na čistú energiu a Slnko ju vyžiari. Zásoba vodíka v centre Slnka stačí na to, aby takéto reakcie prebiehali 10 miliárd rokov,“ objasnil Kučera.Doplnil, že táto hviezda rotuje okolo svojej osi „diferenciálnou rotáciou“. To znamená, že na rovníku sa otáča rýchlejšie ako pri póloch, no hlbšie ako 175-tisíc km pod povrchom rotuje ako tuhé teleso. Vedci zistili aj to, že plazma pod povrchom prúdi aj od rovníka k pólom a naspäť.
Podľa fyzika sú všetky tieto pohyby zodpovedné za pravidelne sa opakujúce formovanie magnetických polí na Slnku.
Spresnil, že ide o cyklus slnečnej aktivity, pri ktorom sa približne každých 11 rokov opakuje vysoká aktivita sprevádzaná zvýšeným výskytom slnečných škvŕn, erupcií, protuberancií, výronov plazmy zo slnečnej koróny a aj nárastom toku energie zo Slnka.
Článok pokračuje na nasledujúcej strane:
