Foto: ilustračné, SITA/Martin Havran
Očakáva pozitívny vývoj aj v nasledujúcich mesiacoch, pričom na konci tohto roka by miera evidovanej nezamestnanosti mohla podľa neho klesnúť až k siedmim percentám.
Rizikom je tretia vlna pandémie
Miera evidovanej nezamestnanosti sa podľa Ústredia práce a sociálnych vecí minulý mesiac zvýšila o 0,02 percentuálneho bodu na 8 percent, miera nezamestnanosti vypočítaná z celkového počtu uchádzačov o zamestnanie klesla o 0,03 bodu na 8,55 percenta.„Jemný nárast evidovanej miery nezamestnanosti si vysvetľujeme lepšou pandemickou situáciou, ktorá zapríčinila nižší počet poberateľov PN a OČR a taktiež väčším počtom ľudí ukončujúcich podporné programy zamestnanosti," tvrdí analytik.
Rizikom je podľa Horňáka je však potenciálny nástup tretej vlny pandémie, odborníkmi očakávaný v jesenných mesiacoch.
„Sila, akou nás potenciálna ďalšia vlna zasiahne, je silne závislá od miery zaočkovanosti, akú stihneme do jej prepuknutia dosiahnuť, čo bude ovplyvňovať aj rozsah prijatých reštrikcií a teda aj vplyv na ekonomiku a zamestnanosť," dodal analytik Slovenskej sporiteľne.
Možná je druhá vlna prepúšťania
Po ukončení podporných schém je však podľa analytika UniCredit Bank Ľubomíra Koršňáka možné v druhej polovici roka očakávať druhú vlnu prepúšťania, najmä pri umelo podporených pracovných miestach, ktoré by pravdepodobne zanikli bez ohľadu na pandémiu.„Na druhej strane, opatrenia budú s najväčšou pravdepodobnosťou definitívne ukončené až po odznení pandémie, teda až v čase, keď by sa mal už štartovať aj ekonomický rast," povedal.
Podobne ako počas posledného leta by tak vyšší prítok nezamestnaných do evidencie úradov práce mohol byť kompenzovaný i vyššou absorpciou nezamestnaných trhom práce.
„Miera nezamestnanosti sa z úrovne z konca roku 2019 pravdepodobne nedostane skôr ako v druhej polovici roka 2023," tvrdí Koršňák.
Článok pokračuje na nasledujúcej strane: