Ústredný riaditeľ kancelárie Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Michal Kaliňák. Foto: archívne, SITA/Ľudovít Vaniher
Na Slovensku podľa neho existuje množstvo miest a obcí, v ktorých sa nachádzajú nevysporiadané pozemky. Bežne sa tak stáva, že jeden pozemok patrí aj stovkám rôznych vlastníkov.
Tisícpäťsto majiteľov pozemku
Táto situácia pritom ohrozuje aktivity samospráv smerujúce k územnému rozvoju či čerpaniu eurofondov, pretože pozemky s nevysporiadaným vlastníctvom sa nemôžu použiť na projekty.Miestny rozvoj či čerpanie eurofondov tak môže byť v niektorých samosprávach aj úplne znemožnené.
Raritou je napríklad pozemok v obci Hiadeľ v okrese Banská Bystrica. Ten je veľký 154 metrov štvorcových, no oficiálne má 1 500 majiteľov. Najmenšiu časť vlastní majiteľ, ktorého parcela dosahuje veľkosť štyri centimetre štvorcové.
V obci Horná Maríková v okrese Považská Bystrica chcel starosta čerpať eurofondy na vybudovanie nových chodníkov a cesty. Od štátnych orgánov sa však dozvedel, že medzi inými potrebuje aj súhlas 170-ročného vlastníka pozemku.
Slovensko nemá potrebný zákon
Najväčší problém s nevysporiadanými pozemkami má mestská časť Košice – Ťahanovce, ktorej 90 percent územia leží na nevysporiadaných pozemkoch. To mestskej časti znemožňuje prakticky akýkoľvek rozvoj či čerpanie eurofondov.Vysporiadanie pozemkov v iných členských krajinách Európskej únie (EÚ) či Vyšehradskej štvorky (V4) upravuje zákon. Slovensko však žiaden nemá.
Riešením by podľa ZMOSu bolo zriadenie agentúry pre správu štátneho majetku, aká úspešne funguje napríklad v Poľsku alebo Českej republike.
„Jednoducho, štát musí mať jasný prehľad o tom, ktorý jeho pozemok alebo nehnuteľnosť je prebytočný, a práve to by malo byť verejne prístupné na web stránke, aby mestá, obce, ale aj samosprávne kraje mohli požiadať o dané pozemky a budovy pre účely verejnoprospešných stavieb,“ povedal Kaliňák.
Článok pokračuje na nasledujúcej strane:
