Biden v utorok priletel do Tulsy v Oklahome, aby sa zúčastnil na podujatí pri príležitosti 100. výročia útoku.
Dva dni plné násilností
Jeden z najkrvavejších rasovo motivovaných útokov v amerických dejinách si vyžiadal životy asi 300 Afroameričanov. Dva dni násilností, ktoré odštartovala skupina belochov, pritom na celé desaťročia viac-menej vymazali z dejín. Do všeobecného povedomia sa dostali až počas vlaňajších protestov proti rasizmu a policajnému násiliu.Skupina bielych Američanov 31. mája 1921 zrovnala so zemou prevažne černošskú štvrť Greenwood v Tulse. Komunita, ktorú nazývali aj „čierna Wall Street“, bola najbohatšou afroamerickou štvrťou v krajine až kým belosi nevypálili tamojšie domy a obchody.
Udalosti si okrem mŕtvych vyžiadali aj množstvo zranených. Tisícky čiernych Američanov v dôsledku útoku prišli o strechu nad hlavou a následne ich umiestnili do internačných táborov pod dohľadom Národnej gardy.
O masakre školáci netušili
V nasledujúcich rokoch sa však mnohé oficiálne záznamy stratili alebo zničili a v školách sa o masakre neučilo. Biden v utorok v Tulse upozornil, že „o udalostiach, ktoré sa tu stali, sa príliš dlho hovorilo potichu a boli zahalené v temnote“.„Toto neboli výtržnosti. Bol to masaker a bol jeden z najhorších v našich dejinách, no nebol jediný,“ skonštatoval prezident s tým, že „liečenie môže prísť len s pravdou“.
Niektoré krivdy sú podľa Bidena „také ohavné, také príšerné, také tragické, že ich nemožno pochovať, nech sa ľudia akokoľvek snažia“.
Biden tiež 31. mája zverejnil vyhlásenie k pamätnému dňu, v ktorom na poctu „odkazu greenwoodskej komunity a čiernej Wall Street“ znovu potvrdil svoj záväzok dosiahnuť pokroky v „rasovej spravodlivosti prostredníctvom celej vlády a práce na vykorenenie systémového rasizmu zo zákonov, politík i našich sŕdc“.
Článok pokračuje na nasledujúcej strane: