„Lukašenko rozumie len reči sily a ekonomických sankcií. To je mechanizmus, ktorý by bolo treba použiť ... sankcie by mali byť čo najsilnejšie,“ povedala Cichanovská, ktorá žije v exile v litovskom Vilniuse, počas dvojdňovej návštevy Berlína.
Tri kolá sankcií
Posledné tri kolá sankcií, ktoré na Lukašenka a ďalších vysokopostavených bieloruských predstaviteľov uvalila Európska únia (EÚ), boli podľa jej slov „skôr morálneho charakteru“.Cichanovská pritom zároveň dúfa, že v ďalšom kole opatrení bude zahrnutých viac predstaviteľov, ktorí mali podiel na násilnostiach proti protestujúcim a oponentom režimu.
Koncom roka 2020 EÚ na Lukašenka, ktorého označujú aj za „posledného európskeho diktátora“, a jeho najbližších spojencov uvalila sankcie v súvislosti so spornými prezidentskými voľbami z 9. augusta 2020. Cichanovskú pritom mnohí považujú za skutočnú víťazku volieb a únia Lukašenka neuznáva ako právoplatnú hlavu štátu.
Hrozba pre ostatné štáty
V súčasnosti platia sankcie proti 88 ľuďom, vrátane Lukašenka, ktorí nesmú vstúpiť na územie EÚ a zmrazili im tiež všetky účty v európskych bankách. Sankcie sa týkajú aj siedmich štátnych podnikov a organizácií.Cichanovská je však presvedčená, že tieto sankcie sú nedostatočné, najmä, keď sa podľa nej ukázalo, že Lukašenko a jeho režim nepredstavujú hrozbu len pre Bielorusov, ale aj pre ďalšie štáty.
Tridsaťosemročná politička tým odkazovala na májový incident, keď bieloruské úrady prinútili lietadlo spoločnosti Ryanair smerujúce z Atén do Vilniusu pristáť v Minsku, kde následne zatkli novinára Ramana Prataseviča a jeho priateľku Sofiu Sapegu.
Článok pokračuje na nasledujúcej strane: