Foto: Nadácia Volkswagen Slovakia
Nadácia Volkswagen Slovakia v diskusii spojila expertov na inkluzívne vzdelávanie
Kľúčovým faktorom je zmena myslenia a postojov
Na podporu inkluzívneho vzdelávania vznikol nový projekt Naša inkluzívna škola
Podľa Všeobecného komentáru Výboru OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím č. 4 (2016) je inkluzívne vzdelávanie potrebné chápať ako základné ľudské právo všetkých žiakov a študentov. Odborníci sa zároveň zhodujú, že takéto vzdelávanie predstavuje prínos pre všetky deti, nielen pre deti v riziku a súčasne pozitívne ovplyvňuje celú školu, vrátane širšieho okolia. Na Slovensku je však stále dostupné len výnimočne. K aktuálnej situácii sa v online diskusii Nadácie Volkswagen Slovakia (Nadácia VW SK) vyjadrili zástupcovia 4 celoslovenských organizácií pôsobiacich v tejto téme. Súčasťou diskusie bolo aj predstavenie pilotného ročníka grantového programu Naša inkluzívna škola, v rámci ktorého bude rozdelených 200 000 eur medzi dve vybrané základné školy. Školy sa o podporu môžu uchádzať do 30. júna.
Aktuálna situácia na Slovensku
Vzdelávacia prax na Slovensku je v porovnaní so zahraničím iná najmä v tom, že máme vybudovaný robustný systém špeciálneho školstva, t.j. segregovaného vzdelávania detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Tieto školy majú svoj význam pre určitú skupinu detí, na Slovensku je však množstvo detí, ktoré by sa mohli vzdelávať aj v tzv. bežnom vzdelávacom prúde. Nedeje sa to a oproti krajinám Západnej Európy je do špeciálnych škôl na Slovensku zaradených takmer štvornásobný počet detí."Našim cieľom je podporiť motiváciu škôl nastúpiť na cestu inkluzívneho vzdelávania a umožniť im zrealizovať ich plány poskytovať kvalitné vzdelávanie pre všetky deti," uviedla Ľubomíra Repáňová, projektová manažérka Nadácie Volkswagen Slovakia. Inkluzívne vzdelávanie na Slovensku stále nie je bežnou praxou a uskutočňuje sa najmä vďaka angažovaným učiteľom a organizáciám.
Absentuje zmysluplná, dlhodobá a kvalitne exekuovaná školská reforma s jasnou stratégiou štátu a postupom, ako zaviesť do praxe inkluzívne vzdelávanie. "Plnia sa najmä čiastkové ciele, potrebná je však systémová zmena. Na jednej strane ide o povinnosť štátu v zmysle legislatívy a medzinárodných dohovorov, zároveň však výskumy jednoznačne ukazujú, že je to v súlade s najlepším záujmom dieťaťa " vyjadril sa Ondrej Gallo, správca Nadácie pre deti Slovenska, ktorá v rámci projektu Kto chýba? pomáha školám nastúpiť na cestu inklúzie. Ako najčastejšie bariéry, s ktorými sa v praxi stretáva, uvádza nepripravenosť škôl na situáciu, kedy musia vzdelávať inak. Dôvodom sú materiálne i personálne kapacity, ide však aj o nevyhnutnosť zmeny postojov a myslenia – spoločnosti, pedagógov, vedenia škôl, zriaďovateľov. Svoju rolu zohrávajú aj predsudky. Inkluzívny prístup však predstavuje významný benefit pre všetky deti, nielen deti v riziku. Výskumy potvrdzujú zlepšenie sociálnych kompetencií i motivácie.
Zmena fungovania ako nevyhnutný predpoklad
"Hovoriť o dostupnom inkluzívnom vzdelávaní znamená baviť sa o zmene fungovania a klímy v škole – má byť demokratická a participatívna. Každý má mať pocit, že nie je len súčasťou školy, ale že škola je jeho," vysvetlil potrebu zmeny školskej klímy Viktor Križo z Centra inkluzívneho vzdelávania. Ako učiteľ (matematiky) z praxe videl zmysel v práci s triedou ako celkom. "V triede som mal deti s rôznymi špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. V jednej etape si uvedomíte, že riešenia postavené na diagnózach vám ako učiteľovi nepomáhajú. Vtedy som pochopil, že potrebujem pracovať s triedou ako celkom a zároveň vnímať každé dieťa s jeho potrebami a prežívaním. Každé dieťa prináša do triedy svoje obavy, životné situácie, v ktorých sa ocitlo. V skutočnosti je v každej triede omnoho viac detí v riziku a pohľad cez diagnózy je nedostatočný. Bráni nám napríklad vnímať aj to, že "bežné" dieťa bez diagnóz práve prechádza náročným obdobím, kedy sa jeho rodičia rozvádzajú, alebo to, že dieťa s konkrétnou diagnózou má omnoho vyšší potenciál, ako sme si ho onálepkovali." Za kľúčovú považuje zmenu systému hodnotenia, zameranie na rozvíjanie slobody a zodpovednosti za učenie. Tlak na výkon a memorovanie by mal ustúpiť rozvíjaniu charakteru a životných zručností dieťaťa – spolupráca, kreativita, rešpekt, kritické myslenie, vnímanie hodnôt u seba i u iných.Článok pokračuje na nasledujúcej strane:
