Toto stretnutie by malo mať aj presah na verejné zakotvenie a deklarovanie požiadaviek smerom k ministerstvám, aby expertíza občianskeho sektora a občianska spoločnosť neboli pri tvorbe politík prehliadané alebo prizývané na ne len formálne.
Argumentovať pandémiou nestačí
Chcú sa stretnúť aj so splnomocnencom vlády SR pre rozvoj občianskej spoločnosti, aby sa požiadavky skutočnej participácie preniesli do novej Koncepcie rozvoja občianskej spoločnosti na roky 2021 – 2030, do legislatívneho procesu aj aplikačnej praxe.„Považujeme však za veľmi znepokojujúce, že viaceré predstaviteľky a viacerí predstavitelia politickej moci rezignovali, respektíve ani nezačali praktizovať kultúru odborného a participatívneho dialógu pri zavádzaní systémových zmien. Práve preto nemôžeme už ďalej iba chápať náročnosť pandemickej situácie, ale musíme pomenovať naše zásadné výhrady,“ napísali iniciátori listu.
Priblížili, že vnímajú niekoľko oblastí porušovania princípov transparentného a participatívneho vládnutia. Ide o rezignáciu na participatívnu tvorbu legislatívy, na kultúru dialógu, odbornosť, transparentnosť výberov a tiež na komplexnosť a prepojenosť procesov.
Stretnutia sú často len formálne
Podľa iniciátorov sa im často stáva, že ak sa rokovanie či stretnutie uskutoční, tak je len formálne, bez dostatočného časového predstihu, zaslania agendy či vyjasnenia jeho cieľu.Vnímajú, že absentuje odborná facilitácia diskusie tam, kde je vyslovene žiaduca a žiadaná. Konštatujú, že rozhodnutie štátnych orgánov začať spoluprácu vzniká často pod tlakom dotknutých partnerov, ktorých sa problematika priamo týka.
Iniciátormi otvoreného listu sú okrem Crmomana aj štatutárka združenia Platforma rodín detí so zdravotným znevýhodnením Jana Lowinski, Peter Dráľ z Nového školstva, správca Nadácie pre deti Slovenska Ondrej Gallo, bývalý splnomocnenec vlády SR pre rozvoj občianskej spoločnosti Filip Vagač, detský psychológ Vladimír Dočkal, Daniela Drobná a Dagmar Horná.
Článok pokračuje na nasledujúcej strane: