Bieloruský prezident Alexander Lukašenko. Foto: archívne, SITA/AP.
Priestor na sprísnenie sankcií
Podľa europoslanca Vladimíra Bilčíka (Spolu/EPP) je stále v sankciách zo strany EÚ priestor na ich sprísnenie. „Ide najmä o lepšie vymáhanie už platných sankcií a zákaz vývozu hnojív, ktoré sú pre Bielorusko dôležité, ale súčasné sankcie ich zatiaľ nezahrnuli,“ konštatuje europoslanec. Dodáva, že EÚ musí rázne požadovať prepustenie politických väzňov a zastavenie rôznych provokácií voči EÚ.Europoslanec Martin Hojsík (PS/RE) tiež vidí zmysel v pokračovaní sankcií, no pridať by sa k tomu mali aj krajiny mimo EÚ. „Veľká Británia a Švajčiarsko by nemali byť takpovediac prístavom pre Lukašenkove peniaze a peniaze jeho režimu. Častokrát vidíme, že cez daňové raje, korporácie a rôzne schránky utekajú peniaze diktátorov z týchto režimov,“ konštatuje Hojsík s tým, že je potrebné to zastaviť. Hojsík sa domnieva, že by pomohol tlak ostatných svetových demokratických režimov. Dodáva, že tlak od Ruskej federácie očakávať nemožno.
Tlak zo všetkých strán dlho nevydrží
Jeho kolega v europarlamente Michal Šimečka (PS/RE) si zase myslí, že situáciu v krajine má v rukách práve ruský prezident Vladimir Putin. „Vzhľadom na sankcie zo strany EÚ a po zvolení Joea Bidena v USA drží Lukašenkov režim pri živote práve jeho kontinuálna ekonomická a politická podpora,“ tvrdí europoslanec. Domnieva sa, že Lukašenko, hoci sa ukazuje ako silný líder, tento tlak zo všetkých strán dlho nevydrží.Monika Beňová (Smer-SD/S/D) považuje za problém to, že sankciami trpia obyčajní Bielorusi. „Mnohí sa pritom voči Lukašenkovmu režimu dlho búria. Tým by sme mali vedieť pomáhať. Rovnováhu medzi sankciami a nepostihovaním bieloruskej spoločnosti je však skutočne ťažké nájsť,“ domnieva sa europoslankyňa.
Článok pokračuje na nasledujúcej strane:
