Varga sa na ESĽP sťažoval na vydanie troch príkazov na odpočúvanie zo strany Krajského súdu v Bratislave, tiež na vytvorenie a držbu rôznych materiálov na základe tohto odpočúvania, na nedostatok záruk proti ich zneužitiu, na údajný únik informácií a tiež na neexistenciu účinného prostriedku nápravy.
Zvukové záznamy a ich prepisy
Na žiadosť Slovenskej informačnej služby (SIS) vydal Krajský súd v Bratislave v rokoch 2005 a 2006 tri príkazy na použitie informačno-technických prostriedkov, teda na odpočúvanie.Pôvodný materiál získaný odpočúvaním, konkrétne zvukové záznamy a ich prepisy a ďalší odvodený materiál, teda analytické správy bol v dispozícii SIS. Pôvodný materiál získaný na základe prvých dvoch príkazov bol v roku 2008 zničený.
„Na základe ústavnej sťažnosti podanej sťažovateľom Ústavný súd SR v roku 2012 rozhodol, že právo sťažovateľa na rešpektovanie súkromného života a ústavný ekvivalent tohto práva boli porušené a zrušil prvé dva príkazy na odpočúvanie (rozhodnutia krajského súdu z novembra 2005 a z mája 2006), pretože ich považoval za neodôvodnené a nelegálne," uviedlo ministerstvo spravodlivosti s tým, že ÚS SR sťažovateľovi nepriznal primerané finančné zadosťučinenie.
Žaloba proti slovenským tajným
Rovnaký záver vyslovil ústavný súd v roku 2016 na základe ďalšej sťažovateľovej ústavnej sťažnosti vo vzťahu k tretiemu príkazu na odpočúvanie (rozhodnutie krajského súdu z januára 2016).„Sťažovateľ sa v tejto súvislosti následne v roku 2014 obrátil aj na všeobecné súdy a podal žalobu proti SIS. Okresný súd Bratislava I žalobu v roku 2017 zamietol, avšak po podanom odvolaní Krajský súd v Bratislave v roku 2020 rozhodol, že SIS porušila právo sťažovateľa na ochranu osobnosti," uviedol rezort.
ESĽP vo svojom rozsudku v tejto veci podľa ministerstva spravodlivosti poznamenal, že námietky sťažovateľa týkajúce sa vydania príkazov na odpočúvanie boli vyhlásené za neprijateľné a nie sú predmetom ďalšieho posudzovania.
„Pokiaľ ide o sťažovateľom namietaný údajný únik informácií, ESĽP akceptoval argumenty vlády a konštatoval, že tvrdenie o úniku informácií zo SIS nebolo preukázané. Túto časť sťažnosti preto zamietol ako zjavne nepodloženú," informoval rezort.
Nedostatky troch príkazov
Na druhej strane ESĽP tiež konštatoval, že realizácia uvedených troch príkazov na odpočúvanie a vytvorenie a držba rôznych materiálov na ich základe predstavovali zásah do sťažovateľovho práva na rešpektovanie súkromného života.
„Nedostatky troch príkazov, zistené ústavným súdom, podľa ESĽP vo svojej podstate ovplyvnili použitie informačno-technických prostriedkov proti sťažovateľovi zo strany SIS. Hoci zákon o ochrane pred odpočúvaním ustanovuje povinnosť vydávajúceho sudcu systematicky skúmať, či dôvody, na základe ktorých bolo povolené používanie informačno-technických prostriedkov, pretrvávajú, v tomto prípade podľa ESĽP nič nenasvedčuje tomu, že by sudcovia, ktorí vydali sporné príkazy, vykonali dohľad," dodalo ministerstvo.
Predmetné odpočúvanie sa týkalo bytu, kde sa podľa medializovaných informácii stretávali politici a zástupcovia finančných skupín. Na základe vykonaných odposluchov vznikli prepisy označované ako spis Gorila.
Viac k témam: kauza Gorila, odpočúvanie, odškodnenie
Zdroj: Webnoviny.sk - Štát musí finančné odškodniť Vargu z kauzy Gorila, dostane tisíce eur © SITA Všetky práva vyhradené.