17.8.2021 (Webnoviny.sk) - Ministri zahraničných vecí Európskej únie (EÚ) v utorok absolvovali mimoriadne rokovania v súvislosti s možnými bezpečnostnými dôsledkami prevzatia moci v Afganistane militantným hnutím Taliban. Zaoberali sa aj obavami, že strach obyvateľov pred brutálnou vládou vyvolá ďalší exodus z konfliktami sužovanej krajiny.

Podľa nemeckého ministra zahraničných vecí Heika Maasa by sa mali na stretnutí zamerať na otázku vzájomnej podpory pri snahe dostať z krajiny občanov EÚ a lokálnych afganských zamestnancov, ako v budúcnosti zaobchádzať s Talibanom a tiež ako udržať región stabilný, ak ľudia vo veľkých počtoch opustia Afganistan.

Pozastavenie platieb na rozvojovú pomoc

„Budeme veľmi pozorne sledovať vývoj situácie a tých, ktorí v súčasnosti v Afganistane majú v rukách moc, budeme súdiť podľa ich skutkov,“ povedal Maas novinárom v Berlíne. „Špeciálne sa zameriame na stabilitu v regióne. Susedné krajiny budú určite čeliť ďalším pohybom utečencov,“ dodal.

Šéf diplomacie EÚ Josep Borrell po rokovaní oznámil, že únia pozastavuje platby na rozvojovú pomoc Afganistanu, kým si nevyjasnia situáciu s lídrami Talibanu. Hnutie podľa neho musí rešpektovať rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN a ľudské práva, aby získalo prístup k príspevkom. „Humanitárna pomoc bude pokračovať a možno ju budeme musieť zvýšiť“, vzhľadom na počet vysídlených Afgancov, pokračujúce sucho a dopad pandémie koronavírusu, doplnil tiež Borrell.

Dvadsaťsedemčlenný euroblok sa zaviazal, že v rokoch 2021 - 2024 poskytne Afganistanu asi 1,2 miliardy eur na rozvojovú pomoc.

Európa nemôže sama prevziať následky

Mnohé európske krajiny sa obávajú ďalšieho prílevu utečencov, podobného ako zažili v roku 2015 zo Sýrie. Afganci patria, práve po Sýrčanoch, medzi najväčšie skupiny hľadajúce útočisko v Európe. Podľa niektorých európskych odhadov požiadalo od roku 2015 o azyl v EÚ približne 570-tisíc Afgancov.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron sa ešte v pondelok vyjadril, že Francúzsko, Nemecko a ďalší európski partneri budú rýchlo pracovať na „robustnej reakcii“ na akýkoľvek nový prílev nepovolených migrantov z Afganistanu. Zdôraznil pritom, že spoločné úsilie by malo zahŕňať aj tranzitné krajiny, ktoré by Afganci mohli využiť, ako napríklad Turecko. „Európa nemôže sama prevziať následky,“ skonštatoval Macron.

Rakúsko zároveň plánuje v stredu na stretnutí ministrov vnútra EÚ navrhnúť, aby zriadili deportačné centrá v krajinách susediacich s Afganistanom. Príchod viac ako milióna migrantov v roku 2015, najmä zo Sýrie a Iraku, vyvolal jednu z najväčších kríz 27-členného bloku, keď sa krajiny dohadovali, ako najlepšie reagovať na ich prílev.

Konflikt zhoršuje pandémia a sucho

Žiadosti o azyl zo strany afganských občanov od februára vzrástli o tretinu. V máji úrady prijali viac ako 4 648 žiadostí, pričom úspešná zvykne byť asi polovica. Väčšina Afgancov pritom s najväčšou pravdepodobnosťou ujde skôr do Iránu, Pakistanu alebo k severným susedom, ako sú Uzbekistan alebo Tadžikistan. Nemecká kancelárka Angela Merkelová a ďalší vrcholní nemeckí predstavitelia varovali pred možnou novou vlnou utečencov a vyzvali na pomoc afganským susedom, aby mohli ľudia zostať blízko svojich domovov. „Toto je v prvom rade o pomoci susedným krajinám, do ktorých by mohli ísť afganskí utečenci,“ povedala Merkelová.

Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM) v utorok varovala pred rastúcou humanitárnou krízou v Afganistane, keďže konflikt ešte zhoršuje dopady sucha a pandémie koronavírusu. V tomto roku už bolo v krajine vysídlených takmer 400-tisíc ľudí a viac ako päť miliónov je závislých od pomoci. Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) tiež vyzýva na moratórium týkajúce sa nútených návratov afganských občanov, vrátane žiadateľov o azyl, ktorých žiadosti boli zamietnuté. Krajiny ako Irán a Pakistan podľa UNHCR po desaťročia veľkoryso hostili veľkú väčšinu afganských utečencov.



Viac k témam: Afganistan
Zdroj: Webnoviny.sk - Ministri zahraničných vecí riešili bezpečnosť v Afganistane, utečencov chcú udržať v regióne © SITA Všetky práva vyhradené.