Bratislava, Námestie SNP, 21 august 1968. Pred 49. rokmi napadli členovia Varšavskej zmluvy Československo. Po okupácii nastalo dlhé obdobie tvrdej "normalizácie" spoločnosti. Foto: Ján Lörincz/SITA
Od zvolenia Alexandra Dubčeka do funkcie 1. tajomníka ÚV KSČ v januári 1968 sa začali zreteľne presadzovať demokratizačné tendencie, ako odstránenie cenzúry, sloboda cestovania, povolenie činnosti nekomunistických spolkov, snahy o zrovnoprávnenie postavenia Slovákov v spoločnom štáte, zlepšenie situácie cirkví či pokračujúce rehabilitácie obetí režimu z 50. rokov.
Ako sa píše na stránke Ústavu pamäti národa, tieto kroky nachádzali podporu obyvateľstva, ktorého očakávania rástli.
Československo dostalo viacero varovaní
Zároveň však pôsobil tlak Sovietskeho zväzu a jeho spojencov v rámci Varšavskej zmluvy. Sovietsky zväz sa od začiatku pozeral kriticky a s neskrývanými výhradami na udalosti v Československu. Sovieti adresovali počas rokovaní a schôdzok vedúcich predstaviteľov štátov Varšavskej zmluvy v priebehu roku 1968 československým predstaviteľom viacero varovaní, aby zmenili vnútropolitickú líniu.Keďže k tomu československé vedenie nepristúpilo, rozhodli sa zvrátiť vývoj vojenskou akciou, hoci československé vedenie nikdy nespochybňovalo kľúčové komunistické tézy ako spojenectvo so Sovietskym zväzom v rámci Rady vzájomnej hospodárskej pomoci (RVHP) a Varšavskej zmluvy či vedúcu úlohu KSČ v spoločnosti.
Okupácie sa zúčastnili tisíce vojakov
Okupácia sa začala v noci z 20. na 21. augusta 1968. Okrem vojakov Sovietskeho zväzu sa na nej zúčastnili aj jednotky Maďarska, Bulharska, Poľska a Nemeckej demokratickej republiky. Celková sila inváznych vojsk bola 27 divízií, čo predstavovalo viac ako 500-tisíc vojakov a asi 6 300 tankov, 2-tisíc diel a 800 lietadiel.Sovieti si ešte pred inváziou zabezpečili takzvaný pozývací list podpísaný niektorými dogmatickými československými komunistami, v ktorom títo žiadali „bratské socialistické štáty“ o pomoc proti „kontrarevolúcii“ a za udržanie socializmu v Československu.
Vedenie KSČ však vo svojom stanovisku odvysielanom v rozhlase počas prvých hodín invázie demaskovalo túto akciu ako vojenskú okupáciu a porušenie medzinárodného práva.
Článok pokračuje na nasledujúcej strane:
