Pracovníčka Historického ústavu SAV Marína Zavacká. Foto: archívne, SITA/Ľudovít Vaniher
Pri príležitosti dnešného 77. výročia SNP to pre agentúru SITA skonštatovala pracovníčka Historického ústavu SAV Marína Zavacká. Podľa nej v spolkoch nielen prirodzene rástli schopní organizátori, ale najmä sa tam vytvárali priateľstvá prekračujúce rodácke, sociálne a konfesijné bariéry.
Dôvera medzi ľuďmi
„Spolkové zázemie tvorilo siete dôvery aj medzi ľuďmi, ktorí sa nikdy nestretli osobne. Dávalo im predstavu o hodnotách, schopnostiach a skúsenostiach toho druhého, aj vysokú pravdepodobnosť spoločných priateľov, čo bolo vo vtedajšom prostredí silnou spoločenskou zárukou," uviedla Zavacká.Pripomína, že pestré spektrum spolkov, kde sa členovia bežnou každodennou činnosťou socializovali k životu v slobodnej spoločnosti a k občianskej zodpovednosti, sa rovnako ako demokratické politické strany stalo terčom ľudáckeho režimu už na jeseň 1938.
„Spolky boli rozpustené alebo povinne zlúčené s Hlinkovou gardou, ktorá si aj prisvojila ich majetok," upresnila historička.
Skúsenosti z bojov
Staršia generácia odbojárov mala podľa Zavackej často spoločné skúsenosti z národoveckých aktivít ešte za Uhorska, z pôsobenia v Československých légiách, a aj z bojov proti maďarským boľševikom roku 1919.„Veď práve bývalí legionári ako Rudolf Viest, Janko Jesenský či Jozef Gregor Tajovský podpísali už 14. marca 1939 spoločnú výzvu poslancom snemu, aby odmietli vyhlásiť slovenský štát," povedala.
Silné demokratické povedomie pretrvávalo podľa nej aj medzi dlhoročnými členmi rozpustených a zakázaných politických strán a odborových organizácií.
„Napríklad medzi železničiarmi, ktorí od roku 1939 tajne prevážali cez Slovensko prenasledovaných ľudí aj ilegálne tlačoviny, a v železničných dielňach vyrobili pre povstanie pancierové vlaky Štefánik, Masaryk a Hurban, bola tradične vysoká organizovanosť v československej sociálnej demokracii," zdôraznila Zavacká.
Článok pokračuje na nasledujúcej strane:
