Pre agentúru SITA to uviedol Maroš Pavlovič z Katedry správneho a environmentálneho práva Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.
Potrebná je konzultácia a súhlas Slovenska
Minister zahraničných vecí Ivan Korčok (nom. SaS) minulý týždeň svojmu maďarskému rezortnému kolegovi Pétrovi Szijjartóovi povedal, že Maďarsko by malo všetky svoje aktivity na Slovensku vykonávať po konzultácii a po súhlase slovenskej strany. Reagoval tak na nákup nehnuteľností v Košiciach.Odvolávať sa pri nákupe nehnuteľností Maďarskom na Viedenský dohovor o diplomatických stykoch, nie je podľa odborníka správne. Zameriava sa totiž na nehnuteľnosti, ktoré slúžia na diplomatické či konzulárne účely.
„Minister Korčok mal podľa môjho názoru jedinú možnosť, ktorú aj využil, a to odvolať sa na Zmluvu o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou. Konkrétne na možnosť iniciovania konzultácií, aby tak obidve zmluvné strany posúdili, čo môžu podniknúť v záujme zmiernenia alebo odstránenia napätia v súlade so zásadami Charty OSN a s princípmi uplatňovanými v rámci OBSE,“ konštatuje Pavlovič.
Štát musí dbať na ochranu pôdy
Odborník v oblasti pozemkového práva poukazuje na to, že ústavný zákon na ochranu pôdy bol Národnou radou SR schválený až v roku 2017. Jednou z povinností štátu, ktorá z neho vyplývala, je aj povinnosť štátu dbať na ochranu poľnohospodárskej a lesnej pôdy. Na tomto základe je podľa Pavloviča možné regulovať aj trh s pôdou.„Ústavný súd vo svojom náleze, ktorým okresal právnu úpravu obsiahnutú v zákone o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku, dáva zákonodarcovi konkrétny návod, ako má pri tvorbe legislatívy postupovať. Okrem iného ponúka aj príklady fungovania regulácie trhu s pôdou v okolitých krajinách,“ tvrdí.
Článok pokračuje na nasledujúcej strane: