Stano Pitoňák. Foto: Joseph Marčinský.
Odpoveď na túto otázku prinesie od 14. októbra Štátne divadlo Košice v historicky prvom predstavení žánru stand-up Navekyamen (Stand – uP Stanap.) na Malej scéne. Režisér a autor textu Martin Čičvák ho pripravil tak trochu na mieru Stanislavovi Pitoňákovi jednému z najpopulárnejších hercov košickej činohry.
Košičana Stanislava Pitoňáka ku kariére herca nevdojak priviedla mama. Jedného dňa mu z novín vystrihla ukázala inzerát o tom, že na Konzervatóriu otvárajú odbor hudobno-dramatické umenie.
„Urobil som prijímačky a vzali ma. Je pravda, že už predtým som vždy vystrájal na základnej škole - parodoval pedagógov, hral som v kadejakých programoch, len aby som sa nemusel učiť. Ale vôbec som netušil, čo vlastne na konzervatóriu budeme robiť. Vhupol som do toho rovnými nohami - vyučovanie sme mali od rána do siedmej večera a nebolo času na nič iné,“ spomínal v jednom z rozhovorov na školské časy.
Profesionálnu kariéru rozbiehal v prešovskom Divadle Jonáša Záborského, neskôr prestúpil „domov“ do Košíc, aby sa znova cez Nitru a Prešov do košického divadla pred takmer dvoma desiatkami rokov vrátil a ostal mu verný dodnes.
Reklama pre banku
Najmä vďaka svojim komickým postavám postupne získaval medzi divákmi veľkú popularitu, zvíťazil viackrát aj v ankete o najobľúbenejšieho umelca, ktorú už dávnejšie robilo košické divadlo.Ale paradoxne sa najviac známym, aj mimo Košíc, stal vďaka reklame pre jednu slovenskú banku a už takmer zľudovelým hláškam z nej. „Na prvom mieste je však divadlo! To je pre herca zážitok - všetko ostatné je len stres," tvrdí.
Známy, a ako priznáva možno občas aj neobľúbený medzi kolegami, je aj svojou dôkladnou prípravou na jednotlivé postavy. Azda najviditeľnejšie to je pri postave Hitlera v populárne predstavení Doma u Hitlerovcov – historky z kuchyne, kde dokonale napodobnil diktátora. Stálo ho to hodiny napozeraných dokumentov a záznamov.
Premiéra strieda premiéru
A ako sa pripravoval na postavu farára v novej inscenácii Navekyamen? „Každý máme nejakú skúsenosť. Každý to poznáme z detstva, keď sme museli vydržať nejaké tie omše a všetko okolo toho. Ono sa to nalepí a človek ani nevie, čo všetko má v podvedomí a v pamäti,“ odpovedal Stano Pitoňák.Prvé mesiace novej sezóny sú v košickom divadle poriadne hektické. Premiéra strieda premiéru, medzitým prichádzajú reprízy predstavení, ktoré sa kvôli pandémii v posledných mesiacoch nehrávali.
„Ja som nevypadol z rytmu od marca. Najprv sme urobili tri premiéry, hneď na to som sa začal učiť Navekyamen. Tam som sa nejako zabehol a prakticky od marca som nevypol. Ale určite čudné bolo začať hrať. Nevedel som sa spamätať. Bola to strašná záťaž akejsi zodpovednosti, od ktorej som si odvykol. Zopakovať predstavenie, prísť presne do divadla, kde prídu aj nejakí diváci. To som bol na začiatku trochu v šoku,“ priznáva.
Článok pokračuje na nasledujúcej strane:
