Foto: Getty Images
Už čoskoro bude vláda rozhodovať o veľkej novele autorského zákona z dielne Ministerstva kultúry. Napriek tomu, že hlavným cieľom je transponovať do slovenského právneho poriadku dve nové smernice Európskej únie, tak ministerstvo využilo túto možnosť a podľa vlastných slov v predloženej novele "rieši niekoľko aktuálnych aplikačných problémov z praxe a legislatívno-technicky spresňuje viaceré ustanovenia."
Keďže autorský zákon je jedným z najkomplexnejších právnych aktov vôbec, čo platí dvojnásobne pre jeho slovenskú verziu, akýkoľvek návrh na zmenu vždy sprevádzajú komplikované rokovania s celým radom zainteresovaných subjektov. Vzhľadom na uvedené zvolilo ministerstvo v rámci prípravnej fázy formát viacerých tematicky zameraných pracovných skupín, ktoré mali pripraviť kompromisné návrhy pre jednotlivé oblasti autorského zákona. Jednou z takýchto pracovných skupín bola aj skupina, ktorá sa venovala problematike výkonu práv k audiovizuálnym dielam. Ide zjednodušene o nastavenie spôsobu, akým sú výrobcovia alebo producenti filmov, dokumentov a klipov odmeňovaní za používanie ich diel zo strany vysielateľov. Správnosť a férovosť nastavenia tohto systému ma priamy dopad nielen na kvantitu ale aj kvalitu filmovej produkcie na Slovensku.
Súčasný systém, ktorý je zadefinovaný v paragrafe 86 autorského zákona, nie je ani zďaleka ideálny a obsahuje viaceré problematické ustanovenia. Ako to už býva, aj v tomto prípade na seba narážajú dva protichodné záujmy. Na jednej strane je to hŕstka slovenských filmových producentov, ktorá sa dožaduje férovej odmeny za ďalšie užívanie nimi vyprodukovaných diel. Na druhej strane sú to najmä bohaté nadnárodné káblové spoločnosti, ktoré veľmi neradi ukrajujú zo svojich marží. Práve kvôli uvedenému pretrvávajúcemu rozporu sa na poslednom rokovaní predmetnej pracovnej skupiny, ktorej sa osobne zúčastnil aj pán štátny tajomník, dohodlo, že predmetný paragraf 86 sa nebude nijak meniť a ostane zachované status quo.
Žiaľ, nestalo sa tak. Do skráteného medzirezortného pripomienkového konania (MPK) predložilo ministerstvo návrh novely, ktorá obsahuje viacero nečakaných návrhov. Navyše samotné odôvodnenie skráteného MPK, ktoré trvalo len 7 pracovných dní, ostro skritizoval aj Úrad vlády SR. Mnohé z týchto návrhov boli zamietnuté už počas prípravnej fázy, alebo neboli nikdy predmetom rokovaní žiadnej z pracovných skupín. Najproblematickejšia je rozhodne nová úprava prvého odseku paragrafu 86, kde sa do textu dopĺňa slovo "preukázateľne". Na prvý pohľad sa môže zdať, že ide len o drobnú technickú úpravu. V skutočnosti je však táto malá zmena zásadná, pretože mení zaužívaný spôsob preukazovania práv a vôbec celý výklad daného paragrafu, čo rozhodne povedie k tomu, že slovenskí filmoví producenti budú ťahať za kratší koniec.
Závažnosť situácie potvrdzuje aj to, že sa k danej situácii vyjadrila aj asociácia pre medzinárodnú správu audiovizuálnych diel - AGICOA, ktorá sa zapojila do MPK a poukázala na značnú mieru goldplattingu. Slovensko si tak v tejto chvíli odklonením sa od štandardnej praxe uplatňovanej v zahraničí zarába na medzinárodný škandál s presahom až do Hollywoodu. Napriek viacerým dopytom zo strany mnohých zainteresovaných subjektov Ministerstvo kultúry SR odmietlo rokovať s verejnosťou a zorganizovalo len 3 rozporové konania, s Úradom na ochranu osobných údajov, Ministerstvom hospodárstva a Štatistickým úradom. Na predstaviteľov kultúry – novinárov, umelcov, producentov, či spevákov akosi pozabudlo a nemuselo tak svoje počiny vysvetľovať. Celkovo bolo v rámci MPK zaslaných 220 pripomienok, z toho 66 bolo zásadných. Presne 44 z nich bolo odmietnutých.
Informačný servis
Zdroj: Webnoviny.sk - Ministerstvo kultúry hádže slovenských filmových producentov cez palubu © SITA Všetky práva vyhradené.
