Hranice sveta sa nanovo prekresľujú

Dnes sme to my, ktorí stojíme pred výzvou zmeniť svet. Čiara medzi úspešnými a neúspešnými, bohatými a chudobnými, mentálne chorými či zdravými, ale aj slobodnými a neslobodnými sa nanovo určí. A hoci sa na to môžeme tešiť, mali by sme vedieť, že pre Slovensko nastane veľmi ťažké obdobie. "Budeme totiž bojovať rovno na dvoch frontoch. Kým na prvom budeme dobiehať reformy, ktoré sme zanedbali v posledných desiatich rokoch, na druhom fronte budeme musieť hľadať odpovede na nové výzvy. Budeme potrebovať lídrov, inovátorov, víziu a odhodlanie," vraví Vladimír Šucha, politický poradca UNESCO s tým, že najdôležitejším prvkom na zvládnutie revolučných zmien je odolný a v hodnotách ukotvený človek: "Takých potrebujeme formovať aj u nás. Musíme zvládnuť zmeniť naše potreby z ‚mať‘ na ‚byť‘. Slováci si myslia, že sme materiálne chudobní a potrebujeme mať čoraz viac, ale dáta hovoria, že v porovnaní s Európanmi nám chýba predovšetkým vzájomná dôvera, sociálne zručnosti, tolerancia a férovosť."

Je už budúcnosť napísaná alebo ju máme šancu písať spolu s krajinami, ktoré sú pred nami? Staneme sa potom štátom, v ktorom chcú naši ľudia žiť? Alebo sme odsúdení zostať na periférii Európy? Aj na tieto otázky budú 9. novembra  reagovať odborníci naprieč rôznymi oblasťami, okrem Pavla Šajgalíka a Vladimíra Šuchu napríklad aj Svetlana Síthová, štátna tajomníčka ministerstva školstva, Jozef Masarik, prorektor pre vedu, projektovú činnosť a doktorandské štúdium Univerzity Komenského, alebo Michaela Kršková z Úradu vlády zodpovedná za inovácie. Naplníme u nás víziu Európy – stať sa vzdelanou, zdravou, nediskriminujúcou a modernou spoločnosťou, ktorá žije v udržateľnom prostredí Európskej únie?

Lídri musia ísť príkladom

Mať dlhodobo zdravých občanov znamená žiť zdravý život. Aby sa nám to však podarilo, musíme si priznať, že len modernejšie zdravotníctvo na to nestačí. Pokiaľ totiž súbežne so zlepšovaním krajiny nebudeme pracovať aj na skvalitňovaní životného prostredia, hráme vopred prehranú hru. A čoraz viac si to uvedomuje aj Európska únia, ktorá na realizáciu zmien v prospech životného prostredia vyčlenila z plánu obnovy nemalý obnos peňazí. Len snaha Európskej únie ale nestačí. Ak tu totiž chceme dosiahnuť zásadnú zmenu, musíme sa oprieť o lídrov. Dobrou správou v tomto smere je – že práve lídri sú za. Napríklad SPP, čo je najväčší dodávateľ energií u nás, už realizuje viacero projektov zameraných na dekarbonizáciu plynárenstva. "Pripravujeme projekty na výrobu bioplynu a biometánu z biologicky rozložiteľného komunálneho odpadu, ktorého zhodnotením je možné udržateľným spôsobom získať "zelený" plyn využiteľný pri výrobe elektriny a tepla alebo v priemysle," vraví generálny riaditeľ a podpredseda predstavenstva SPP Richard Prokypčák. Ako ďalej podotýka, veľký priestor pre rozvoj vidí v oblasti lokálnej výroby, samospotreby a skladovaní elektriny priamo u odberateľov. A to veľkých, akými sú priemyselné podniky, ale aj menších - vrátane domácností. "Ako dodávateľ máme priamy kontakt s odberateľmi, ktorým vieme poskytnúť potrebnú podporu pri zavádzaní nových riešení. Prevádzkovateľom infraštruktúry  vieme zas poskytnúť podporu v stabilizácii sústavy prostredníctvom služieb agregácie flexibility," objasňuje Richard Prokypčák.

Avšak to, v čom SPP vyniká, je čistá elektrina. Že sa vám to – vzhľadom na core biznis SPP – nepozdáva? Potom vás presvedčí ich produkt s rovnomenným názvom Čistá elektrina. SPP je totiž už druhým rokom výkupcom energie vyrobenej z obnoviteľných zdrojov, ktorú produkuje viac ako 2 800 malých výrobcov elektriny na Slovensku. "Nimi vyrobenú elektrinu dodávame našim zákazníkom. Ponúkame im tak možnosť využívať vo svojej domácnosti alebo firme výhradne elektrinu vyrobenú z obnoviteľných zdrojov, ktorá je krytá zárukami takéhoto pôvodu ," reaguje generálny riaditeľ SPP. Richard Prokypčák vystúpi na ITAPA 9. novembra v paneli Next generation EU – Next generation Slovakia.

Nestačí byť dobrý. Musíme byť v niečom najlepší

Tak ako slobodu a demokraciu nedostala žiadna generácia darom, rovnako je potrebné súperiť o inovácie, pretože tie sú hlavným nástrojom ekonomického rastu. Dnes tu extrémne zaostávame, keďže podľa renomovaného hodnotenia Global Innovation Index sme na 40. mieste v rebríčku zavádzania inovácii, pred nami sú dokonca krajiny ako Cyprus, Bulharsko, či Malajzia. Ak chceme docieliť zmenu, naša generácia musí riskovať a vymyslieť niečo unikátne a bezkonkurenčne najlepšie. Či už je reč o priemysle, zdravotníctve, alebo technológiách – čo by to malo byť? Dobrý byť nestačí, v čom vieme byť najlepší na svete? Odpovede aj na tieto otázky nám ponúkne záverečná debata druhého dňa ITAPA OPEN TALK. V tomto unikátnom formáte, ktorého moderátorom bude šéfredaktor slovenského Forbesu Juraj Porubský, sa totiž na jednom mieste stretnú uznávaní odborníci. Je teda na mieste očakávať, že ich názory a myšlienky ovplyvnia to, akú cestu si nakoniec zvolíme. A zaujímavejšie to bude o to viac, že celú diskusiu odštartujeme zverejnením ITAPA online prieskumu, kde verejnosť sama hlasuje, v čom by Slovensko mohlo byť najlepšie na svete. Kto bude v utorok na ITAPA OPEN TALK diskutovať? Reformátor a bývalý minister financií SR Ivan Mikloš, štátny tajomník Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR Dušan Velič, úspešný podnikateľ a investor Peter Lukeš, zakladateľ inovátorskej spoločnosti Simplicity Andrej Krúpa, prezident ITAS Emil Fitoš a Martin Kanovský z ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR.

Informačný servis



Viac k témam: ITAPA, ITAPA 2021, Kongres
Zdroj: Webnoviny.sk - Slovensko 2040: Boj za lepšiu krajinu odštartoval. Voči zvyšku Európy ťaháme za kratší koniec, vieme to však zvrátiť © SITA Všetky práva vyhradené.