Miriam Lexmann (KDH/EPP) zdôraznila, že Európska únia (EÚ) by sa v hybridnej vojne vedenej Minskom nemala nechať vydierať zastavením prívodu plynu a podporuje aj zavedenie nových sankcií.
„Najdôležitejšia je jednota EÚ a transatlantického spoločenstva v spoločnom postupe a odhodlanosti brániť sa voči akýmkoľvek nátlakom a hrozbám, ako aj eskalácií tejto situácie zo strany Minsku a Moskvy a jej možných dopadov na európsku bezpečnosť,“ povedala Lexmann.
Sankcie zaberajú
Europoslanec Vladimír Bilčík (Spolu/RE) sa domnieva, že sankcie už pomaly zaberajú, keďže Lukašenkov režim už avizuje, že zastaví dovoz migrantov z Blízkeho východu.„Lukašenkove vyhrážky, vydieranie a nátlak na EÚ považujem za zúfalý akt diktátora, ktorý je zatlačený do kúta a využíva nešťastných ľudí ako živé štíty. Lukašenkovi nesmieme ustupovať, práve naopak. Sankcie voči bieloruskému režimu musíme sprísniť,“ zdôraznil europoslanec.
Konflikt môže eskalovať
Michal Wiezik (Spolu/EPP) poukazuje, že konflikt Poľska a Bieloruska je veľmi vážny a môže ďalej eskalovať. EÚ by však podľa neho mala konať rázne, keďže ide o útok na jej vonkajšie hranice s charakterom hybridnej vojny. Brusel sa nesmie podľa Wiezika dať Lukašenkom vydierať a nemal by jej byť ľahostajný ani osud samotných utečencov.Michal Šimečka (PR/RE) konštatuje, že Lukašenko s hrozbami o zastavení plynu zašiel už priďaleko, a že ho v tom nepodporí ani ruský prezident Vladimir Putin, ktorý ho za iných okolností podporuje a kryje takmer vo všetkom. Vyzýva preto k tvrdým sankciám.
„Sankcie musia mieriť aj na aerolinky, firmy či osoby, ktoré sa podieľajú na organizovaní letov do Bieloruska. A podporujem aj poskytnutie humanitárnej pomoci ľuďom mrznúcim na hranici, pretože sa v tejto situácii neocitli vlastnou vinou,“ tvrdí.
Článok pokračuje na nasledujúcej strane: