Išlo najmä o nahlasovanie bômb
Z medializovaných správ podľa TIS vyplýva, že išlo predovšetkým o nepravdivé oznámenia o výbušninách na verejných miestach vrátane samotných súdov.Tieto prípady spôsobujú aj značné hospodárske škody, v roku 2016 napríklad košický súd zosobnil páchateľovi za evakuáciu súdnych budov 14-tisíc eur.
„Rovnaký trend potvrdzuje aj pohľad na 18 rozsudkov a trestných rozkazov za celú republiku, ktoré nám pri tomto paragrafe ponúkol za roky 2020 a 2021 vyhľadávač na portáli Otvorené súdy. Až na jeden sa všetky týkali nahlásenia bomby, prípadne hrozby plynového výbuchu,“ priblížila TIS.
Trestné právo je posledná možnosť
Aj z týchto dát, ako uviedla TIS, je zrejmé, že paragraf šírenia poplašnej správy sa dnes využíva pomerne úzko.Doplnila, že zrejme aj z toho dôvodu ministerstvo spravodlivosti preferuje rozšírenie tohto trestného činu o novú skutkovú podstatu „šírenia nepravdivej informácie“.
„Vzhľadom na závažné dopady falošných správ sa tejto úvahe dá rozumieť a diskusiu o tejto téme vítame. Zároveň však platí, že trestné právo má vždy byť až prostriedkom poslednej možnosti. Problematická sa nám okrem toho javí aj navrhovaná vágna formulácia, ktorá môže vytvárať aj priestor na zneužívanie,“ uzavrela TIS.
Viac k témam: Dezinformácie, Falošné správy, Poplašná správa, Šírenie nepravdivej informácie
Zdroj: Webnoviny.sk - Transparency rozumie snahe riešiť problém falošných správ, šírenie poplašných správ sa chápe veľmi úzko © SITA Všetky práva vyhradené.