Prezidentka SR Zuzana Čaputová. Foto: SITA/Martin Medňanský
Vo svojom profile na sociálnej sieti tak reagovala na to, že Súdny dvor Európskej únie (EÚ) vo štvrtok rozhodol o tom, že zastavenie trestného stíhania amnestiou a jej zrušenie nepredstavujú prekážku na vydanie zatykača, keďže vnútroštátne súdne orgány ešte nerozhodli o trestnoprávnej zodpovednosti obvinených osôb. Okresný súd Bratislava III tak môže vydať európsky zatýkací rozkaz v súvislosti so zavlečením Michala Kováča ml. do zahraničia.
Hanebný príklad zneužitia práva
Podľa Čaputovej boli Mečiarove amnestie hanebným príkladom zneužitia práva. Podotkla, že občianska spoločnosť aj mnohí politici sa roky snažili dosiahnuť ich zrušenie a tým pádom aj vyšetrenie zodpovednosti Slovenskej informačnej služby (SIS) a ďalších osôb pri únose syna exprezidenta Michala Kováča.„Dnes (16. decembra pozn. redakcie) Súdny dvor Európskej únie rozhodol, že je možné pokračovať v trestnom konaní. Považujem to za prelomové rozhodnutie – konečne sa pre naše súdy otvorila príležitosť do dôsledkov vyšetriť kauzu, ktorá dlhé roky polarizovala spoločnosť a rozhodnúť o vine alebo nevine obžalovaných,“ uzavrela.
Odvolanie na zásadu ne bis in idem
Vo svojom štvrtkovom rozsudku Súdny dvor EÚ najprv uviedol, že na spor vo veci samej sa vzťahuje právo EÚ. Súdny dvor ďalej pripomenul, že na zásadu ne bis in idem sa možno odvolávať len vtedy, ak došlo k preskúmaniu trestnoprávnej zodpovednosti dotknutej osoby a bolo voči nej vydané rozhodnutie.Len takýto výklad je totiž v súlade s legitímnym cieľom, ktorým je zabrániť beztrestnosti osôb, ktoré spáchali trestný čin. V tejto súvislosti Súdny dvor EÚ podotkol, že rozhodnutie z 29. júna 2001, ktorým došlo k zastaveniu trestného stíhania voči dotknutým osobám, má podľa vnútroštátneho práva účinky oslobodzujúceho rozsudku.
Súdny dvor však dospel k záveru, že zo spisu, ktorý má k dispozícii, vyplýva, že jediným následkom tohto rozhodnutia bolo zastavenie uvedených trestných stíhaní skôr, než mohli slovenské súdy posúdiť trestnoprávnu zodpovednosť obvinených osôb. Za týchto okolností Súdny dvor EÚ rozhodol, že keďže rozhodnutie z 29. júna 2001 bolo prijaté pred posúdením trestnoprávnej zodpovednosti dotknutých obvinených osôb, zásada ne bis in idem nebráni vydaniu európskeho zatykača voči nim.
Neznámi páchatelia násilne zavliekli Michala Kováča ml. do Rakúska 31. augusta 1995. Krátko po čine sa objavili správy, že sa mala na ňom podieľať tajná služba. Vtedajší premiér Vladimír Mečiar ako zastupujúci prezident v roku 1998 udelil amnestiu páchateľom únosu. Tá sa vzťahovala aj na trestné činy spáchané v súvislosti s oznámením o zavlečení Kováča do cudziny.
Akékoľvek pokusy potrestať páchateľov únosu skončili predčasne z dôvodu udelených amnestií. Zlom nastal v roku 2017. Poslanci schválili novelu ústavy, podľa ktorej parlament získal právomoc zrušiť amnestie a milosti, ak odporujú princípom demokratického a právneho štátu. Ďalším krokom bolo prijatie uznesenia o zrušení Mečiarových amnestií a tiež milosti, ktorú prezident Michal Kováč udelil svojmu synovi v kauze Technopol.
Viac k témam: Kauza Technopol, Mečiarove amnestie, Únos Michala Kováča ml., Zatykač
Zdroj: Webnoviny.sk - Rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie v prípade Mečiarových amnestií považuje Čaputová za prelomové © SITA Všetky práva vyhradené.
