Vyvrcholenie náročných vyjednávacích procesov

GP SR vníma návrh dohody ako vyvrcholenie náročných vyjednávacích procesov a rokovaní o spolupráci v oblasti obrany, ktoré sú výsledkom mimoriadneho úsilia a snahy zainteresovaných strán o naplnenie mieru a cieľov NATO.

„Na strane druhej však niet pochýb o tom, že tento návrh Dohody musí byť bezpodmienečne v súlade s ústavnými rámcami a verejným záujmom oboch zmluvných strán Dohody, v danom prípade nielen Spojených štátov amerických, ale aj s Ústavou Slovenskej republiky,“ pokračovala GP SR.

Značná nerovnosť strán

Návrh platnosti dohody je desať rokov s následnou jedno ročnou výpovednou lehotou. „Týmto sa ustanovuje nemožnosť vypovedania zmluvy v lehote prvých desať rokov. Odsek tri navrhujeme upraviť tak, aby táto možnosť existovala v prípade závažných alebo opakovaných porušení „acquis NATO" a dohody ktoroukoľvek zmluvnou stranou. Môžu nastať také závažné porušenia zmluvy stranami dohody, že táto možnosť by mala byť zakotvená od počiatku existencie dohody,” skonštatovala v pripomienke GP SR s tým, že dohoda tak v navrhnutom znení narúša zvrchovanosť Slovenska.

Podľa GP SR z návrhu dohody vyplýva značná nerovnosť strán, predovšetkým na strane Slovenskej republiky a zvýhodňovanie na strane USA. Prokuratúra vysvetľuje, že z predloženého materiálu vyplýva, že návrh dohody má mať prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, v niektorých častiach nad rámec práv a povinností, ako ich upravuje zmluva NATO SOFA, pričom deklaratórna preambula hovorí, že dohoda má plne rešpektovať Ústavu SR a iné slovenské zákony.

„Generálna prokuratúra preto z dôvodu, že návrh Dohody presahuje do práv garantovaných Ústavou SR, k materiálu v medzirezortnom pripomienkovom konaní zaujíma negatívne stanovisko a navrhuje jeho odmietnutie ako celku,“ dodala GP SR s tým, že z návrhu explicitne nevyplýva žiaden z deklarovaných cieľov dohody.

Presnejšia špecifikácia druhu zbraní

Okrem toho navrhuje GP SR doplniť možnosť Slovenska skontrolovať materiál, ktorý majú USA rozmiestnený na území krajiny. Ide podľa prokuratúry o právo výkonu suverenity a zvrchovanosti štátu. „Žiadny suverénny štát by nemal dovoliť, aby cudzie ozbrojené zbory na jeho území skladovali vojenský a iný materiál bez možnosti výkonu štátnej moci spočívajúcej v kontrole množstva uvedeného materiálu,“ pripomienkovali.

Predmetom dohody by mala byť podľa prokuratúry aj presnejšia špecifikácia druhu zbraní, ich typové označenie s dôrazom na to, či ide o konvenčné zbrane, jadrové zbrane a podobne. GP SR totiž upozorňuje na to, že skladiská jadrových zbraní majú v prípade vojnového konfliktu zvýšené riziko pre cielené zneškodnenie.

Podobnú dohodu má 23 členských krajín

Minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO) a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Ivan Korčok (nom. SaS) na tlačovej besede v polovici decembra 2021 vysvetlili, že dohoda upravuje právny rámec pre posilnené partnerstvo a spoluprácu Slovenska s USA. Poukázali na to, že podobnú dohodu má podpísanú 23 z 30 členských krajín Organizácie severoatlantickej zmluvy (NATO).

Slovensko viedlo rokovania o obrannej spolupráci s USA od roku 2018. V predošlej vláde ju však blokovala Slovenská národná strana (SNS). Ministri vtedy zdôraznili, že dohoda vytvára predpoklad pre čerpanie investícií na vojenskú infraštruktúru. USA by malo na Slovensku investovať 100 miliónov amerických dolárov do infraštruktúry. Naď konkretizoval, že tieto peniaze by mohli byť použité na rekonštrukciu vojenských letísk Sliač a Malacky, pričom by sa Slovensko nevzdalo vlastníctva týchto objektov.



Viac k témam: obranná spolupráca medzi Slovenskom a USA, Ústava SR
Zdroj: Webnoviny.sk - Žilinkove výhrady k spolupráci s USA vníma ministerstvo obrany len ako jeho politický názor, dohoda nerešpektuje Ústavu SR © SITA Všetky práva vyhradené.