Foto: ilustračné, SITA/Martin Havran
Mala by podľa neho menej trpieť úzkym hrdlom narušených dodávateľských reťazcov na čele s čipovou krízou pri zlepšení sa zdravotnej pandemickej situácie.
Ožijú investície aj spotreba
Hlavnými prispievateľmi k prognózovanému vyše 5-percentnému rastu by mala byť podľa analytika investičná aktivita a spotreba domácností.Za prudkým odrazom investičnej aktivity by mal stáť podľa Pánisa pokles neistoty okolo pandémie, keď by sa mali začať realizovať nielen odložené investície súkromného sektora, ale aj vyššie čerpanie prostriedkov z EÚ, okrem štrukturálnych fondov aj peniaze z plánu obnovy.
To sa pretaví podľa analytika do skokovitého rastu vládnej investičnej aktivity. Investičnú aktivitu bude podporovať prostredie nízkych, reálne záporných, úrokových sadzieb s uvoľnenými financujúcimi podmienkami.
K zrýchleniu rastu spotreby domácností by malo viesť menej koronareštrikcií spolu s normalizáciou vynútene vysokej miery úspor pri zlepšovaní sa trhu práce a svižnom raste miezd.
Neistota plynúca z pandémie
Vývoj v roku 2022 je podľa vedúceho oddelenia analýz a stratégie v Tatra banke Róberta Pregu zahalený neistotou plynúcou z pandémie stále vo väčšej miere.„Aj z dôvodu predpokladaného pokračovaniu problémov zásobovacích reťazcov a nedostatku mnohých surovín a vstupov sme pristúpili aj k zníženiu prognózy ekonomického rastu na rok 2022 z úrovne 5 % na 4,4,%. Nejde však zatiaľ aj o kvalitatívnu zmenu, ale stále na pomery slovenskej ekonomiky veľmi silný rast, ktorý by mal pokračovať v ešte vyššej miere v roku 2023 s rastom až 6 %,“ povedal Prega.
Slovenská sporiteľňa v tomto roku očakáva ekonomický rast na úrovni 4,2 %, oproti pôvodnej prognóze je tento odhad nižší o 0,6 percentuálneho bodu.
Naša ekonomika sa v roku 2021 zotavila z recesie z roku 2020 a rast HDP v prvom polroku 2021 zrýchľoval.
Článok pokračuje na nasledujúcej strane:
