Robert Fico - predseda strany Smer-SD.
Svoje názory prezentovali na fóre Demokrati, národní populisti a extrémisti v slovenských parlamentných voľbách 2020. „Budú to ďalšie kritické voľby po roku 1998. Za kritické voľby v politológii označujeme voľby, keď sa nemení len vláda, ale aj charakter režimu,“ vysvetlila Szomolányi a ostatní diskutujúci s ňou súhlasili.
Vládnutie opozície nebude jednoduché
Odborníci sa zhodujú v tom, že prípadné vládnutie opozície síce nebude jednoduché, ale nie nemožné.„Je dobré pozrieť sa dozadu ako sa dokázala Dzurindova vláda udržať, pretože aj pri dnešnej alternatíve sa často spomína, že je zložená z veľa strán. Ani za prvej Dzurindovej vlády to nebolo inak. Tieto strany mali jasný cieľ a dobrého lídra, ktorý dokázal vyjednávať,“ komentovala tak prvú vládu Mikuláša Dzurindu (SDK) v rokoch 1998-2002.
Gyárfášová zdôraznila, že tieto voľby sú špecifické aj trojpólovosťou. „Medzi koalíciou a opozíciou je tu aj tretí hráč a to sú extrémisti z ĽSNS a strany Vlasť. Je tu možnosť, že sa takáto strany môžu podieľať na moci,“ vysvetlila.
Padneme do bahna autoritatizmu?
Dôležitosť februárových volieb pripomína aj Mesežnikov. Podľa neho rozhodnú o tom, či Slovensko padne do bahna autoritatizmu.Odborníci zadefinovali Smer-SD ako národne populistickú stranu. Oproti krajinám Vyšehradskej štvorky (V4) je však podľa nich na tom Slovensko so stavom liberálnej demokracie lepšie. Szomolányi pripomína, že Slováci sa už raz vysporiadali s typom autoritatívneho politika - Vladimírom Mečiarom. „Slovensko si ako prvá krajina V4 prešlo tým nacionálnym populizmom a spoločnosť vďaka tomu získala istú imunitu,“ povedala.
Podľa odborníkov Smer-SD nemal pre krajinu žiadnu víziu, na rozdiel od autoritatívnych vlád v Poľsku a Maďarsku. „Väčšmi bol úspešnejší klientelizmus ako autoritarizmus. Tieto naše národne populistické strany nikdy nepredložili skutočnú víziu. Pre nich to je mocenský štýl. Robert Fico v rokoch 2007-2008 obhajoval, že nominanti Smeru-SD získavajú štátne zákazky slovami, tak to má byť,“ zdôraznil Mesežnikov.
Klesajúci trend preferencií Smeru-SD
Smer-SD má podľa Gyárfášovej jednoznačne klesajúci trend a viacero porážok v dôležitých voľbách.
„Ak rozmýšľame nad tým, aká bude konfigurácia, čím sa vlastne Smer-SD stane, nikto nevie, čo to je. Má premiéra a predsedu strany. Každý má inú tvár tej strany a elektorát tejto strany tvoria už len tí najvernejší voliči,“ zdôraznila. Odborníci sa tiež zhodli na tom, že Slovensku pomohlo aj to, že je najhlbšie integrovanou krajinou spomedzi krajín V4 a najotvorenejšou ekonomikou.
Podľa diskutujúcich je účasť strany Sme rodina v opozičnej vláde veľmi zásadná, pretože ak sa dostanú do parlamentu všetky strany „demokratickej opozície“ a aj Sme rodina, môžu spolu tvoriť až ústavnú väčšinu. Mesežnikov ale pri tejto kombinácii zdôrazňuje najmä rozdielnosť európskych postojov so stranou Progresívne Slovensko.
Kollárova strana je totiž v európskej frakcii Identita a demokracia, kde sú zoskupené krajne pravicové strany. Aj program strany Sme rodina je podľa neho finančne náročný. Myslí si, že ho Richard Sulík (SaS) „roztrhá“ v prvom kole rokovaní o vláde. Podľa Szomolányi, ale nie je úplne jednoznačné, koho by si Igor Matovič so sebou zobral do koalície. „Nebezpečné je, že Matovičovi pri zostavovaní vlády môže byť bližší Kollár ako PS/Spolu a Alojz Hlina s KDH,“ zdôraznila Szomolányi.
Viac k témam: Parlamentné voľby do NRSR na Slovensku 2020
Zdroj: Webnoviny.sk - Smer-SD je podľa odborníkov národne populistická strana, má klesajúcu tendenciu a môže sa radikalizovať © SITA Všetky práva vyhradené.
