Deti vždy hľadajú pocit bezpečia a istoty u svojich rodičov – o to viac v čase krízy.
Tu je niekoľko tipov, ako pristupovať k rozhovoru s dieťaťom a poskytnúť mu oporu a komfort.
1. Zistite, čo vedia a ako sa cítia
Vyberte si čas a miesto, kedy to dokážete začať rozhovor prirodzene a vaše dieťa sa bude s väčšou pravdepodobnosťou cítiť pohodlnejšie a slobodne rozprávať, napríklad počas spoločného jedla. Pokúste sa vyhnúť rozhovorom na túto tému tesne pred spaním.Dobrým východiskovým bodom je opýtať sa dieťaťa, čo vie a ako sa cíti. Niektoré deti možno vedia málo o tom, čo sa deje alebo nemajú záujem o tom hovoriť, iné sa však môžu v tichosti trápiť. S menšími deťmi môže kreslenie, príbehy a iné aktivity pomôcť otvoriť diskusiu.
K deťom sa môžu správy dostať rôznymi spôsobmi, preto je dôležité kontrolovať, čo vidia a počujú. Je to príležitosť ako ich uistiť a prípadne opraviť akékoľvek nepresné informácie, s ktorými sa mohli stretnúť, či už online, v televízii, v škole alebo od priateľov.
Neustály prúd znepokojujúcich obrázkov a titulkov môže vyvolať pocit, že kríza je všade okolo nás. Mladšie deti nemusia vedieť rozlišovať medzi obrazmi na obrazovke a ich vlastnou osobnou realitou a môžu si myslieť, že sú v bezprostrednom nebezpečenstve, aj keď sa konflikt odohráva ďaleko. Staršie deti môžu vidieť znepokojujúce veci na sociálnych sieťach a mať strach z toho, ako môžu udalosti eskalovať.
Je dôležité nezmenšovať ani nezavrhovať ich obavy. Ak vám položia otázku, ktorá sa vám môže zdať extrémna, ako napríklad "Všetci zomrieme?", ubezpečte ich, že sa to nestane, ale tiež sa snažte zistiť, čo počuli a prečo ich to znepokojuje. Ak dokážete pochopiť, odkiaľ pochádzajú obavy, je pravdepodobnejšie, že ich dokážete upokojiť.
Nezabudnite uznať ich pocity a uistiť ich, že čokoľvek cítia, je prirodzené. Ukážte, že počúvate, tým, že im venujete svoju plnú pozornosť, a pripomeňte im, že sa môžu s vami alebo s iným dôveryhodným dospelým rozprávať, kedykoľvek chcú.
Používajte jazyk primeraný veku, sledujte ich reakcie a buďte citliví na úroveň ich obáv, či úzkosti.
2. Hovorte s deťmi pokojne a primerane veku
Deti majú právo vedieť, čo sa deje vo svete, ale dospelí majú tiež zodpovednosť za to, aby ich chránili pred utrpením. Vy svoje dieťa poznáte najlepšie. Používajte jazyk primeraný veku, sledujte ich reakcie a buďte citliví na úroveň ich obáv, úzkosti.Je normálne, ak cítite smútok alebo obavy z toho, čo sa deje. Majte však na pamäti, že deti preberajú svoje emocionálne signály od dospelých, takže sa snažte nezdieľať so svojím dieťaťom žiadne obavy. Hovorte pokojne a dbajte na reč svojho tela, ako sú výrazy tváre.
Pokiaľ môžete, ubezpečte svoje deti, že sú v bezpečí pred akýmkoľvek nebezpečenstvom. Pripomeňte im, že veľa ľudí na celom svete tvrdo pracuje na zastavení konfliktu a nájdení mieru.
Pamätajte, že je v poriadku nemať odpoveď na každú otázku. Dá sa povedať, že si odpoveď treba vyhľadať alebo to využiť ako príležitosť so staršími deťmi nájsť odpovede spoločne. Používajte webové stránky renomovaných spravodajských organizácií alebo medzinárodných organizácií ako UNICEF a OSN. Vysvetlite, že niektoré informácie online nie sú presné a že je dôležité nájsť spoľahlivé zdroje.
Článok pokračuje na nasledujúcej strane: