V ADELI rozvíjajú, čo pacient dokáže a dokazujú, že ani zdravotne postihnutý človek nie je v spoločnosti odpísaný. Splniť túto ambíciu znamená, meniť aj spoločnosť, scitlivieť ju na potreby ľudí so zdravotným postihnutím. Bez vytvárania sietí podpory to nejde.
Vo štvrtok 10. marca 2022 sa preto v ADELI uskutočnil prvý zo série PARTNERSKÝCH DNÍ V ADELI. Nadácia ADELI spojila zástupcov partnerských nadácií, lekárov z ADELI za prítomnosti prominentného pacienta ADELI, moderátora a redaktora Borisa Prša. Vzniklo jedinečné fórum, kde sa formulovali potreby a možnosti pomoci cez podporu neurorehabilitácie, ktorá vracia ľudí späť do života.
Aj zlé je na niečo dobré...
Návrat do života po ťažkom zásahu osudu v oblasti zdravia, stojí obrovské úsilie, stovky rehabilitačných hodín, náročné procedúry a zapojenie pokročilých technológií. "Ako neurológ som roky trávila záchranou života pacientov po porážke. Ak sme boj o život vybojovali, prepúšťali sme pacientov domov s odporučením, aby sa s požiadavkou na rehabilitáciou hlásili u svojho lekára. Priznám sa, pred mojim pôsobením v ADELI som bola skeptická v odhadoch, či sa vôbec dá stav pacienta po prepustení z nemocnice zlepšiť. Dokonca poisťovne podporujú len prvý rok rehabilitácie po mŕtvici. V ADELI ma vyslovene pozitívne šokuje, aký pokrok dokáže urobiť pacient počas 2-3 týždňov rehabilitácie." – hovorí MUDr. Kristína Saienko Šugárová.Doktorka Inna Durda, vedúca Oddelenia hyperbarickej oxygenoterapie vedie tím zabezpečujúci liečbu v hyperbarickej komore, vyjadruje svoj prístup k liečbe: "Zázraky sa nedejú, pokroky áno. Pacient v ADELI nie je pre mňa len pacient, ale samostatný príbeh, jedinečný človek, ktorému chcem porozumieť komplexne. Tak dokážem pochopiť v prvom rade príčinu chorobných príznakov a skutočne ma potom teší, keď sa pacientovi darí! Slovami podpory posilňujeme aj príbuzných, všetci musia veriť, že zlepšenie je možné." Neurologička Kristína Saienko Šugárová doplňuje: "My lekári sme opatrní s prognózami. Avšak odteraz tvrdím, a stojím si za tým, že šanca na zlepšenie zdravotného stavu je vždy".
"Cievna mozgová príhoda je to najlepšie, čo sa mi v živote stalo. Prestal som riešiť, že bez môjho šialeného pracovného tempa sa zrúti svet." – hovorí mladý moderátor Boris Pršo, ktorý je skvelou inšpiráciou tisícov ľudí na Slovensku, ktorých v produktívnom veku prekvapila mozgová porážka. "Už viem, že mám len sám seba. Pretože ten svet okolo sa nezastavil, keď som zostal v nemocnici. A preto staviam seba a svoje zdravie teraz na prvé miesto". – odhodlane hovorí Boris Pršo.
Zástupkyne pomáhajúcich partnerov Nadácie ADELI: za Nadáciu Doprastav Jana Guniš a Ivana Paulinyová a za Nadáciu ČSOB Simona Šípová a Zuzana Fraňová, netajili po prehliadke ADELI svoj obdiv nad konceptom, ktorý pacienta neregistruje len ako číslo, ale do procesu rehabilitácie zapája aj rodinu, jej príbeh, osobné prežívanie zmenenej životnej situácie v starostlivosti o človeka so zdravotnou výzvou. "Uvedomujeme si, že ľudia, ktorí sú odkázaní na pomoc iných, sú naozaj v našom zdravotnom systéme i spoločnosti posunutí na okraj a bez pomoci iných by nezvládali zvrátiť svoj osud. Každá pomoc v tomto smere sa mi zdá stále nepostačujúca a je mi ľúto, že nedokážeme pomôcť všetkým" – hovorí Ing. Ivana Paulinyová z partnerskej spoločnosti Doprastav a.s., ktorá podporuje pacientov dlhodobo.
Čo je to hodnotný život?
Akékoľvek obmedzenie pacienta nevychádza zo znevýhodnenia, ale z nepripravenosti okolia, spoločnosti, vyjsť v ústrety jeho potrebám – týmto mottom sa ADELI riadi od svojho vzniku. Je to iný pohľad, aký sa bežne v spoločnosti pestuje. Pacient v ADELI nie je objekt, je rovnocennou súčasťou neurorehabilitačného procesu. Nie je však v ľudských silách jednej jedinej rodiny zvládnuť proces rehabilitačnej liečby. Okrem toho, že rehabilitáciu treba začať čo najskôr po zistení poškodení mozgu, či už ide o dospelých alebo predčasne narodené bábätká, treba ju často opakovať a pacienta podporovať v nadobudnutí funkcií. Schopnosť prijať potravu, sedieť, stáť, udržať rovnováhu pri chôdzi a obmedziť pomôcky na minimum trvá roky. Avšak úspechom je zachránený pacient a jeho rodina. V opačnom prípade, bez pomoci, hrozí pacientovi a jeho okoliu navyšovanie zdravotných problémov, výpadok príjmom z dôvodu starostlivosti o nevládneho človeka, izolácia a sociálna odkázanosť."Článok pokračuje na nasledujúcej strane: