29.4.2022 (Webnoviny.sk) - Slováci a Slovenky sa každoročne zlepšujú v triedení. Potvrdzuje to aj aktuálny prieskum organizácie zodpovednosti výrobcov ENVI - PAK.

Zatiaľ čo v roku 2020 deklarovalo 87 % ľudí, že odpad pravidelne triedi, dnes je to už 92 %. Takmer polovica (46 %) ľudí sa popri triedení zaujíma aj o to, či alebo ako sa dá odpad po vytriedení recyklovať. Odpad triedia prevažne ľudia s vysokoškolským vzdelaním.

Z výsledkov ďalej vyplynulo, že obyvatelia Slovenska triedia hlavne plasty. Až 79 % respondentov deklarovalo, že ich vždy vytriedi. Súvisí to aj s tým, že práve plasty tvoria v domácnostiach na množstvo odpadu najväčšiu odpadovú položku. Dobre sme na tom aj s ďalšími komoditami - sklom (72 %) a papierom (69 %). Horšie je to však s bioodpadom, ktorý 16 % ľudí stále netriedi, a to aj napriek tomu, že v roku 2021 sa zaviedlo jeho povinné triedenie. Na druhej strane je to spôsobené aj tým, že v dvoch najväčších slovenských mestách – v Bratislave a Košiciach bude platiť povinné triedenie kuchynského bioodpadu až od budúceho roku.

Na šatstvo a textil dnes ešte nie je zavedené povinné triedenia, malo by sa tak stať až v roku 2024, ale už dnes dve pätiny (39 %) ľudí deklarujú, že textilný odpad triedia vždy. S najväčšou pravdepodobnosťou ide o vhadzovanie starého šatstva do zberných kontajnerov, ktoré zabezpečujú súkromné spoločnosti, a ktoré sú určené práve na textilný odpad.

Niektoré plasty triedime lepšie, iné horšie

Napriek tomu, že štyri pätiny ľudí (79 %) deklarujú, že plasty triedia vždy, neznamená to, že triedia všetky druhy plastových obalov, ktoré im v domácnosti vzniknú. Niektoré plastové odpady triedia lepšie, iné zase horšie. Z plastového odpadu najviac ľudí (84 %) triedi nezálohované nápojové obaly, ako napríklad obaly z mlieka či sirupov. Takmer tri štvrtiny (71 %) ľudí triedia aj obaly z čistiacich prostriedkov a pracích práškov, dve tretiny mikroténové vrecká a igelitové tašky (65 %) a obaly z kozmetiky – vlasovej, telovej alebo pleťovej (64 %).

"Prieskum nám ukázal, že aj v rámci jednej komodity triedime niektoré druhy odpadu lepšie a iné zase horšie. V tomto vidíme priestor na zlepšenie. Pomohla by tomu väčšia edukácia v oblasti triedenia, v rámci ktorej by sme sa mali zamerať najmä na tie obaly, ktoré sú pre ľudí problematické," vysvetľuje Katarína Kretter, riaditeľka  komunikácie z OZV ENVI - PAK.

Viac ako polovica ľudí (53 %) stále vhadzuje do triedeného zberu aj PET fľaše z nápojov. Môže to byť hneď z viacerých dôvodov: buď sú to plastové fľaše, ktoré zatiaľ nespadajú do zálohového systému, nakoľko sa až do 30.6. dopredávajú staré zásoby alebo na skladovanie PET fliaš nemajú domácnosti vytvorený priestor a tak je jednoduchšie vhodiť tieto fľaše do žltého kontajnera. "Teraz je ešte skoro hodnotiť, koľko ľudí zareagovalo na zavedenie zálohového systému a začalo fľaše vracať do zálohomatov. Viac budeme vedieť po skončení prechodného obdobia – od 1. júla, kedy budú na trhu dostupné už len zálohované nápojové obaly," dodáva Katarína Kretter.

Najviac odpadu máme z plastu

Nielen samotná výroba, ale aj tempo spotreby plastov je neudržateľné. Vidíme to aj v domácnostiach, kde si až dve pätiny (40 %) ľudí uvedomujú, že na množstvo domáceho odpadov tvoria najväčšiu odpadovú položku práve plasty.

Zmesový komunálny odpad, teda taký odpad, ktorý ľudia nevedia, alebo sa nedá vytriediť a končí v čiernych kontajneroch, dominuje u viac ako štvrtiny (28 %) opýtaných. Bioodpad je najčastejším odpadom pre 11 % ľudí.


Článok pokračuje na nasledujúcej strane: