Foto: Adobe Stock
Viac ako polovica (52 %) opýtaných Európanov vo veku od 15 do 24 rokov uviedla, že si za posledný rok kúpila na internete aspoň jeden falšovaný výrobok, a to úmyselne alebo náhodne, a tretina (33 %) uviedla, že mala prístup k digitálnemu obsahu z nelegálnych zdrojov.
Pokiaľ ide o tých, ktorí to urobili úmyselne, 37 % si kúpilo falšovaný výrobok a 21 % používalo, prehrávalo, preberalo alebo v reálnom čase vysielalo obsah z nelegálnych zdrojov.
Slovensko je pod priemerom EÚ: 26 % mladých ľudí si falzifikát kúpilo úmyselne a 17 % vedome využívalo pirátsky obsah.
Na druhej strane 60 % mladých Európanov uviedlo, že uprednostňuje prístup k digitálnemu obsahu z legálnych zdrojov, pričom v roku 2019 to bolo 50 %. Na Slovensku tento podiel predstavuje 62 % mladých ľudí.
Hlavnými faktormi nákupu falzifikátov a digitálneho pirátstva sú naďalej cena a dostupnosť, ale čoraz dôležitejší je aj vplyv rovesníkov a spoločnosti.
Kybernetické hrozby, kybernetické podvody a vplyv na životné prostredie patria medzi hlavné odrádzajúce faktory.
Výsledky porovnávacej štúdie zameranej na duševné vlastníctvo a mládež za rok 2022, ktorú tento týždeň zverejnil Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO), poskytujú aktuálne informácie o správaní mladých ľudí v súvislosti s porušovaním práv duševného vlastníctva v období po pandémii.
Prieskum skúma oba aspekty porušovania práv duševného vlastníctva: trendy v oblasti nákupu falšovaného tovaru ako aj trendy s ohľadom na prístup mladých ľudí k pirátskemu obsahu, pričom tieto trendy posudzuje od roku 2016.
Viac ako polovica (52 %) opýtaných mladých ľudí si za posledný rok kúpila aspoň jeden falšovaný výrobok na internete, a to úmyselne alebo náhodne, a tretina (33 %) mala prístup k nezákonnému obsahu na internete.
Nákup falzifikátov
Nový prieskum, ktorý skúma situáciu v post-pandemickom období , potvrdil, že 37 % mladých ľudí si úmyselne kúpilo jeden alebo niekoľko falšovaných výrobkov, čo je výrazný nárast v porovnaní s predchádzajúcimi výsledkami (14 % v roku 2019). Tento číselný údaj sa výrazne líši podľa krajiny, pričom najvyšší podiel bol v Grécku (62 %) a najnižší v Česku (24 %).Medzi falšované výrobky, ktoré mladí ľudia najčastejšie úmyselne kupujú, patria odevy a doplnky (17 %), nasleduje obuv (14 %), elektronické zariadenia (13 %) a hygienické potreby, kozmetika, prípravky na osobnú starostlivosť a parfumy (12 %).
Z výsledkov štúdie tiež vyplýva, že mladí ľudia sú tiež uvádzaní do omylu: neúmyselný nákup falzifikátov predstavuje 37 % [1] a respondenti potvrdili, že je ťažké rozoznať pravý tovar od falzifikátov. 48 % respondentov si takéto výrobky nekúpilo alebo si neboli istí, či si ich kúpili.
Pirátstvo na internete
Pokiaľ ide o digitálny obsah, medzi mladšími je čoraz bežnejšie využívanie obsahu z legálnych zdrojov. 60 % uviedlo, že v minulom roku nepoužívali, neprehrávali, nepreberali ani nestreamovali obsah z nelegálnych zdrojov, v porovnaní s 51 % v roku 2019 a 40 % v roku 2016, čo spomínaný trend potvrdzuje.Úmyselné pirátstvo však zostáva na stabilnej úrovni, pričom 21 % mladých spotrebiteľov (každý piaty) priznalo, že za posledných 12 mesiacov vedome využívali pirátsky obsah. Výrazná časť mladých ľudí bola pri využívaní pirátskeho obsahu uvedená do omylu. 12 % sa k pirátskemu obsahu dostali náhodne a 7 % to nevie posúdiť.. Hlavným typom pirátskeho obsahu boli filmy (61 %) a televízne seriály (52 %), či hudba (36 %), a to predovšetkým prostredníctvom webových stránok, aplikácií, či kanálov sociálnych médií.
Výkonný riaditeľ úradu EUIPO Christian Archambeau v súvislosti s novými výsledkami uviedol:
Toto tretie vydanie štúdie zameranej na duševné vlastníctvo a mládež, uverejnenej počas Európskeho roka mládeže, potvrdzuje trendy zistené v predchádzajúcich vydaniach a ponúka širší pohľad na vnímanie a postoje mladých ľudí. V čase výrazného nárastu elektronického obchodu a digitálnej spotreby je nárast úmyselného a neúmyselného nákupu falšovaného tovaru znepokojujúcim trendom. Pokiaľ ide o pirátstvo, to neklesá, aj keď mladí spotrebitelia čoraz viac uprednostňujú obsah z legálnych zdrojov. Táto nová analýza poskytuje cenný nástroj, ktorý pomôže zainteresovaným stranám, tvorcom politík, ale aj pedagógom a organizáciám občianskej spoločnosti formovať iniciatívy na zvyšovanie povedomia s cieľom podporiť informované rozhodnutia našich mladých občanov a spotrebiteľov.
Článok pokračuje na nasledujúcej strane:
