Príchod novej automobilky a tiež ďalších firiem, ktoré budú na Volvo naviazané, zmení trh práce na východnom Slovensku najviac za veľmi dlhé obdobie. Vzniknúť by mali tisícky nových pracovných miest. "Očakávame, že zamestnanci, ktorí dochádzajú za prácou na západné Slovensko, sa budú ochotní vrátiť späť domov. Rovnako sa vrátia aj niektorí zamestnanci pracujúci v zahraničí, a to v prípade, že ponuka bude pre nich dostatočne zaujímavá," hovorí Andrej Gurín, vedúci žilinskej pobočky personálnej agentúry Grafton.
Minimálna mzda zamestnanosť neovplyvňuje
Aktuálne prijatá nová výška minimálnej mzdy trh práce na celom Slovensku zásadne neovplyvní, nakoľko ju poberá len zlomok zamestnancov. Väčšina pracovníkov totiž pracuje za vyššiu, ako minimálnu mzdu."Určite pozitívne vnímame to, že sa vôbec prvýkrát dohodli zamestnávatelia a odborári na jej výške. Je to znak toho, že ani zamestnávatelia s novou výškou minimálnej mzdy nemajú problém," vysvetľuje odborník, no zároveň upozorňuje, že omnoho dôležitejšie je zachovanie rovnakej úrovne jednotlivých príplatkov. Tie totiž tvoria najmä vo firmách s pracujúcimi na viacero zmien nezanedbateľný náklad, čo zamestnávateľov zaujíma vo vyššej miere, ako samotná výška minimálnej mzdy.
Tlak na mzdy, aj na nábor pracovníkov
Výška priemernej mzdy sa však určite zmení v celom východoslovenskom regióne, a to práve príchodom nových spoločností, ktoré sem prinesie investícia Volva. Môže mať tiež celoslovenský dopad. "Dôjde k zvýšenému tlaku na rast miezd, čo tiež prispeje k zrýchlenému trendu, ktorý je aktuálny už aj v súčasnosti. Ide o vyrovnávanie miezd v celom sektore výroby naprieč všetkými regiónmi Slovenska," hodnotí personalista.Okrem zvýšenej mzdy prinesie nová situácia tiež tlak na pokrytie dopytu po nových zamestnancoch. Záujem o obsadenie pracovných pozícií dostatočne nepokryjeme lokálnou pracovnou silou, dôjde tak k zvýšenému náboru uchádzačov zo zahraničia. "Tu však dlhodobo bojujeme s nízkou atraktivitou Slovenska ako pracovnej destinácie. Uchádzači z krajín ako Ukrajina, Srbsko či Rumunsko preferujú aktuálne skôr severské a západné krajiny EÚ, a to nielen z hľadiska vyššej ponúkanej mzdy, ale tiež pracovných podmienok. Z tohto dôvodu sa tak presúva nábor do nečlenských štátov EÚ, ako sú postsovietske krajiny či Ázia – India, Filipíny, Bangladéš, no tu sa stretávame s problémami s vydávaním víz. Nezriedka ide o proces trvajúci pol roka, čo môže slovenských zamestnávateľom spôsobiť značné problémy. Jednoznačne by bola žiadúca úprava legislatívy," vysvetľuje Andrej Gurín.
Článok pokračuje na nasledujúcej strane: