30.9.2022 (Webnoviny.sk) - Niekedy prudký, inokedy nenápadný. Prichádza nečakane a neohlásene. A môže aj opakovane. Každá jeho "nevítaná návšteva" vám môže zobrať život. A nemusí. Je to aj vo vašich rukách.

Srdcový infarkt. Čo rozhoduje o našom prežití?

Infarkt myokardu prichádza náhle a neohlásene, no "pôdu" si pripravoval dlho. Nezdravý životný štýl, obezita, fajčenie, stres, nedostatok pohybu a tiež ignorovanie preventívnych prehliadok, vrátane kontroly krvného tlaku a hladiny cholesterolu a cukru v krvi – to všetko sú faktory, ktoré prispievajú k procesu tvorby aterosklerózy. Tá sa vyvíja bez akýchkoľvek príznakov a je to komplexný proces, ktorý môže vyústiť do akútneho stavu - infarktu myokardu.

Príčinou jeho vzniku je postupné hromadenie tukových usadenín (tzv. aterosklerotických plátov) v cievach, ktoré zásobujú srdce kyslíkom a živinami (sú tzv. koronárne tepny). Proces nazývaný ateroskleróza je postupný a relatívne pomalý. Avšak časom sa môže stať, že sa časť usadeniny uvoľní alebo praskne, okolo nej sa vytvorí krvná zrazenina a tá zablokuje prúdenie krvi tepnou. Znemožní sa tak prekrvenie príslušnej časti srdcového svalu. Keď srdce nedostáva dostatok kyslíka a živín, hovoríme o ischémií. Srdcový infarkt je vlastne poškodenie alebo odumretie časti srdcového svalu v dôsledku ischémie. Okrem aterosklerózy môže byť srdcový infarkt spôsobený aj silným kŕčom, ktorý stiahne cievu vyživujúcu srdce alebo embóliou, čo znamená upchatie cievy krvnou zrazeninou plávajúcou v cirkulácii.

Infarkt sú preteky s časom. Už po 15 minútach nedostatočného prísunu kyslíka a živín, začína srdce odumierať. Po 10 – 12 hodinách všetky bunky definitívne odumrú, dochádza k trvalému poškodeniu srdcového svalu.

"Infarktu sa dá predísť. Každý by mal zistiť svoje riziko a pracovať na jeho znížení," hovorí Doc. MUDr. Eva Gonçalvesová, CSc, FESC, FHFA, prednostka Kardiologickej kliniky LFUK a NÚSCH, a.s.

Môže prísť aj ticho a nepozorovane

Infarkt myokardu môže prebiehať aj ticho a prichádzať opakovane. "Niekedy môže prebehnúť tak, že o ňom človek nevie a dozvie sa to až následne pri vyšetrení na EKG alebo na ultrazvukovom zobrazení srdca. Dôvodov, prečo je tomu tak, je viacero. Tzv. tichý infarkt je pomerne častý u diabetikov. Oni necítia bolesť v dôsledku porušenia nervových zakončení cukrovkou a tým pádom nemajú pri infarkte typickú symptomatológiu. Tichý alebo nespozorovaný infarkt môžu prekonať aj ľudia, ktorí majú vysoký prah bolesti a až na cielenú otázku si spätne spomenú, že pociťovali niečo zvláštne na hrudníku, ale nepripisovali tomu veľkú dôležitosť," hovorí MUDr. Ivana Šóošová, PhD, MPH, FESC, primárka Ambulantného oddelenia NÚSCH, a.s.

Ak sa pýtate, či je tichý infarkt menej nebezpečný, ako klasický, nie je tomu tak. Každý infarkt je nebezpečný, bolesť nesignalizuje vážnosť. "Tichý infarkt je do istej miery zákernejší v tom, že na neho prídeme náhodne s väčším alebo menším oneskorením alebo dokonca až pri opakovanom výskyte infarktu, ku ktorému nemuselo prísť, ak by sa ten prvý "tichý" podchytil včas a pacient by užíval liečbu a dodržiaval režimové opatrenia. Princípom infarktu je, že odumrie určitá časť svaloviny a nahradí sa väzivom. Infarkt je síce akútny stav, ale je to výsledok chronického ochorenia koronárnych tepien postihnutých aterosklerózou. Táto diagnóza sa nazýva ischemická choroba srdca alebo aj koronárna choroba. Uvedené ochorenie je u pacienta prítomné bez ohľadu na to, či infarkt prebehne ticho alebo manifestne," hovorí MUDr. Ivana Šóošová, PhD, MPH,FESC.


Článok pokračuje na nasledujúcej strane: