Foto: RECobal
Štatistické ukazovatele odpadového hospodárstva sa stále javia ako nepriaznivé, a to napriek rôznym opatreniam, ako napríklad zálohový systém PET fliaš. Evidujete za posledné roky pozitívny vývoj?
Podľa štatistického úradu sme poslali v roku 2020 až 47 % odpadu na skládky, v roku 2016 to bolo 67 %. V roku 2020 Slováci vyseparovali 24,9 % odpadu, v roku 2016 to bolo 14,5 %. Hoci vnímame pozitívny trend, stále to nie je dostatočné a vpred sa posúvame len slimačím tempom. Aktuálna situácia je výsledkom systému, ktorý na Slovensku ešte donedávna fungoval. Ten si žiada zmenu. Na Slovensku je veľký priestor pre rozvoj a modernizáciu systémov zodpovednosti výrobcov, zvýšenie miery separovaného odpadu a rozvoj infraštruktúry odpadového hospodárstva. Zo skúseností našich zahraničných partnerov vieme, že opatrenia a stimuly fungujú. Ak ich miesto držania sa skostnatelých štruktúr implementujeme, môžeme z toho ako spoločnosť citeľne benefitovať.
Svetové organizácie varujú pred celosvetovou záplavou plastami. Čo konkrétne sa podľa vás dá proti tomu robiť?
V prvom rade sú to stimuly na predĺženie životného cyklu a opätovného využitia výrobkov. Ďalej je to systematické zvyšovanie povedomia o nutnosti separovaného zberu a v neposlednom rade budovanie kvalitnej recyklačnej infraštruktúry, ktorá by zabezpečila skutočnú obehovosť plastov. Pri recyklácii totiž rozlišujeme medzi teoretickou a praktickou recyklovateľnosťou výrobku a legislatívne zmeny bez reálnych investícií na ich implementáciu ostávajú len dobrým úmyslom.
Čo to znamená v praxi?
Obal pracieho prostriedku je teoreticky veľmi dobre recyklovateľný. Otázkou však ostáva, či ho má každý občan na ktoromkoľvek mieste na Slovensku možnosť hodiť do separovaného zberu. Či existujú všade triediace linky a recyklačné centrá. Či sa obaly z hodnotných plastových materiálov skutočne recyklujú v uzavretom obehu a použijú sa na opätovnú výrobu recyklovateľného obalového materiálu, alebo sa obal tzv. downcykluje či endcykluje, čiže sa z neho vyrobí napríklad granulát alebo vlákna a následne produkt, ktorý sa už ďalej recyklovať nedá.Stáva sa teda, že spotrebiteľ kupuje recyklovaný výrobok s dobrým úmyslom, a pritom by tento materiál mohol mať omnoho efektívnejšie využitie?
Presne tak, s tým však súvisí celá problematika greenwashingu. Obzvlášť kritickí sme pri vláknach pre odevný priemysel. Spotrebiteľ má pocit, že robí nákupom šatstva z recyklovaného materiálu dobrú vec. V skutočnosti sa však pri praní takéhoto odevu uvoľňujú do odpadovej vody a následne do vodných tokov mikroplasty a v súčasnosti sa pri zatiaľ neexistujúcom riešení recyklácie odevov nepotrebný kus vyhodí a v lepšom prípade ide na energetické zhodnotenie, v tom horšom na skládku.
Ako sa tomu dá zabrániť?
Napríklad takým riešením, aké na Slovensko prinášame v spolupráci s Recelerate na recykláciu vysokokvalitných a technologicky náročných materiálov. Recelerate je nový spoločný podnik spoločnosti Borealis a skupiny Reclay, s ktorou úzko spolupracujeme. Borealis je svetovým popredným výrobcom polyolefínov a je zároveň majiteľom patentu komplexného technologického riešenia Borcycle™ na ich recykláciu. V súčasnosti sa tieto plasty zvyčajne tavia a produkuje sa z nich granulát na výrobu nízkohodnotných plastových výrobkov. Recyklačné kapacity a technológia Borealis zabezpečujú, že cenný plastový odpad sa zrecykluje na nový, vysokokvalitný materiál, aby sa jeho potenciál naplnil v mnohých životných cykloch. Ide teda o skutočné obehové hospodárstvo.Článok pokračuje na nasledujúcej strane:
