Znižovanie emisii
Podľa informácií denníka The Guardian z Madridu je momentálne 84 krajín sveta ochotných zaviazať sa k tomu, že do konca roka 2020 ešte sprísnia svoje záväzky smerujúce k čo najrýchlejšiemu prechodu na bezuhlíkovú ekonomiku. OSN zas informuje o tom, že už 73 krajín deklarovalo cieľ prejsť na bezemisné hospodárstvo do roku 2050.
Podľa Guardianu je hlavným problémovým hráčom na rokovaniach v Madride Brazília, ktorá predkladá stále nové a stále „invenčnejšie“ návrhy, ktorými brzdí prijatie dohody. Hlavným bodom sporu je pritom aj po doch týždňoch najmä otázka, ako uplatňovať Článok 6 Parížskej dohody z roku 2015, ktorý hovorí o takzvanom obchodovaní s emisiami.
Princíp spočíva, pri istom zjednodušení, v tom, že jednotlivé krajiny - najmä tie chudobnejšie, pre ktorých hospodárstvo by bolo razantné znižovanie emisií a prechod na bezuhlíkovú ekonomiku bez finančnej pomoci veľkou záťažou - môžu získavať „body“ za opatrenia a skutočnosti súvisiace s bojom proti klimatickej kríze. Okrem samotného obmedzovania emisií a prechodu na obnoviteľné zdroje energie napríklad aj za veľké lesné plochy, ktoré krajina nevyrúbe a ochraňuje.
Finančná pomoc
Tieto body môžu následne kúpiť bohaté krajiny a „zaplátať“ nimi prípadnú dieru v plnení vlastných cieľov pri znižovaní emisií. Tým je zabezpečená finančná pomoc pre menej rozvinuté štáty, a zároveň to, že tie bohatšie budú mať o niečo čistejšie svedomie.Brazília však okolo tohto bodu vznáša rôzne svojrázne návrhy, napríklad stále trvá na tom, aby mohla body, ktoré získa za to, že na jej území leží 60 percent rozlohy Amazonského pralesa, použiť na „zaplátanie“ neplnenia cieľov pri znižovaní jej vlastných emisií.
Informácie pochádzajú z agentúry AP, webstránky britskej spoločnosti BBC, denníku The Guardian a z archívu agentúry SITA.
Zdroj: Webnoviny.sk - Klimatický summit v Madride stále nepriniesol dohodu a to napriek pretiahnutiu o dva dni © SITA Všetky práva vyhradené.
