Dôsledky pandémie
Celkovo z 18 sledovaných odvetví ekonomiky sa počet pracujúcich zvýšil v 10. Spomedzi troch výrobných odvetví počet pracovníkov vzrástol len v stavebníctve, a to o 5,3 %. V priemysle, ktorý zamestnáva najviac pracujúcich, počas leta pracovalo takmer 675-tisíc osôb.Ich počet medziročne klesol o 4,5 %. Služby, najviac poškodené dôsledkami dvojročnej pandémie, naďalej medziročne zvyšovali počet pracujúcich, v treťom štvrťroku v nich pribudlo takmer 46-tisíc pracovníkov. Služby tak dávali prácu približne 1 milión 618-tisícom osôb, čo bolo takmer 62 % zo všetkých pracujúcich.
Najvýznamnejšie rast zamestnanosti spomedzi služieb ovplyvnil prírastok pracujúcich o 9,2 % v doprave a skladovaní a tiež viac ako 20 % prírastky v menších odvetviach – finančné a poisťovacie činnosti ako aj v odborných vedeckých a technických činnostiach.
Úbytok v administratívnych službách
Z veľkých odvetví služieb zamestnávajúcich nad 150-tisíc ľudí medziročne mierne vzrástol počet pracujúcich vo vzdelávaní zdravotníctve a sociálnych službách a nepatrne aj vo veľkoobchode a maloobchode. Medziročný úbytok o viac ako 20 % nastal v administratívnych službách.Počet pracujúcich v treťom kvartáli vzrástol v štyroch z ôsmich krajov, najvýraznejšie v Bratislavskom kraji, takmer o 12 %. V regióne s najvyšším podielom na zamestnanosti tak medziročne pribudlo približne 42-tisíc pracujúcich mužov a žien. Okolo 1 % zvýšili počet pracujúcich aj Žilinský, Košický a Trnavský kraj. V ďalších štyroch krajoch zamestnanosť medziročne klesala v rozmedzí od 1 % po 4 %, najvýraznejšie v Trenčianskom kraji.
Článok pokračuje na nasledujúcej strane: