Vládu SR viedol od 1. januára 1993 do 14. marca 1994 a od 13. decembra 1994 do 29. októbra 1998

Vstup do politiky po Nežnej revolúcii

Bývalý podnikový právnik a neskorší dvojnásobný premiér samostatnej Slovenskej republiky Vladimír Mečiar do politiky vstúpil krátko po Nežnej revolúcii, keď ho hnutie Verejnosť proti násiliu (VPN) kooptovalo do slovenskej vlády národného porozumenia ako republikového ministra vnútra.

Po prvých slobodných voľbách v roku 1990 sa opäť ako nominant VPN stal aj slovenským premiérom. S hnutím, ktoré ho na tento post nominovalo, sa však Mečiar čoskoro rozišiel.

Odvolanie z postu premiéra

V posledných československých parlamentných voľbách v roku 1992, ktoré Vladimírovi Mečiarovi de facto zabezpečili aj kreslo prvého premiéra nezávislého Slovenska, stál na čele Hnutia za demokratické Slovensko (HZDS).

Rok po vzniku samostatnej Slovenskej republiky v marci 1994 poslanci Národnej rady SR vyslovili Vladimírovi Mečiarovi nedôveru pre jeho autoritatívny štýl vládnutia. Prezident Michal Kováč ho z premiérskeho postu odvolal a vymenoval novú vládu na čele s Jozefom Moravčíkom zo vznikajúcej Alternatívy politického realizmu (APR).

Závažné kauzy počas jeho vlády

Vladimír Mečiar, ktorý sa v tom čase tešil značnej popularite, sa ešte v tom istom roku po víťazstve HZDS v jesenných predčasných voľbách na premiérsku stoličku vrátil a prezident republiky ho v decembri 1994 opäť vymenoval za predsedu vlády.

Nasledujúce obdobie jeho vlády sa vyznačovalo mnohými závažnými kauzami, kontroverznými rozhodnutiami a podozreniami zo zneužívania moci. Dianie na Slovensku znepokojovalo aj Európsku úniu (EÚ). Krajina sa pomaly dostávala do medzinárodnej izolácie a nepočítalo sa s jej skorým prijatím do EÚ ani do NATO.

Vystriedal ho Dzurinda

Zmenu na premiérskom poste priniesli až septembrové parlamentné voľby v roku 1998. Vladimírovi Mečiarovi sa napriek opätovnému víťazstvu HZDS nepodarilo zostaviť vládu a na premiérskom poste ho vystriedal Mikuláš Dzurinda z novovytvorenej Slovenskej demokratickej koalície (SDK).

Po odchode do opozície sa Vladimír Mečiar v roku 1999 neúspešne uchádzal o post hlavy štátu v prvých priamych prezidentských voľbách. V druhom kole volieb ho s rozdielom zhruba pol milióna hlasov porazil Rudolf Schuster (SOP).

Rovnako dopadol aj o päť rokov neskôr v prezidentských voľbách v roku 2004, keď sa v druhom kole voliči rozhodli podporiť jeho protikandidáta Ivana Gašparoviča.

Vládu SR viedol od 16. marca 1994 do 13. decembra 1994

Funkcia ministra zahraničných vecí

Právnik a vysokoškolský pedagóg do politiky vstúpil ako poslanec parlamentu za VPN a neskôr kandidoval aj za HZDS. V poslednej federálnej vláde viedol československé Ministerstvo zahraničných vecí, od marca 1993 funkciu ministra zahraničných vecí zastával aj v prvej Mečiarovej vláde (od vzniku samostatnej SR).

Dočasná vláda

Dočasnú vládu na čele s premiérom Jozefom Moravčíkom zo vznikajúcej APR (ktorá sa neskôr stala súčasťou Demokratickej únie Slovenska (DEÚS) vymenoval vtedajší prezident Michal Kováč v marci 1994 po tom, ako predtým z postu predsedu slovenskej vlády odvolal Vladimíra Mečiara (HZDS).

Moravčíkova vláda mala krajinu viesť až do predčasných volieb, ktoré sa konali na prelome septembra a októbra toho istého roku.

V predčasných voľbách do Národnej rady SR napokon zvíťazila koalícia HZDS a Roľníckej strany Slovenska (RSS) na čele s Vladimírom Mečiarom, ktorý sa tak po deviatich mesiacoch v decembri 1994 do premiérskeho kresla opäť vrátil.

Primátor Bratislavy

Jozef Moravčík sa po voľbách stal poslancom parlamentu za Demokratickú úniu (DÚ), ktorá vznikla spojením DEÚS a Národno-demokratickej strany (NDS).

Z parlamentnej politiky odišiel o štyri roky neskôr krátko pred voľbami do NR SR. V rokoch 1998 až 2002 bol primátorom Bratislavy.