V diskusii, ktorú pri príležitosti Dňa ľudských práv zorganizovala Nadácia otvorenej spoločnosti, sa diskutovalo o tom, aké majú ľudské práva postavenie v našom právnom systéme, ako aj o budúcnosti ľudských práv na národnej a európskej úrovni. V tlačovej správe o tom informovala Nadácia otvorenej spoločnosti.
Neoddeliteľná súčasť demokracie
Nadácia uviedla, že právna úprava základných ľudských práv je neoddeliteľnou súčasťou demokratického a právneho štátu. Ústavnou revolúciou v tomto zmysle predstavovalo prijatie Listiny základných práv a slobôd v roku 1991.„Išlo zrejme o najvýznamnejší ústavodarný akt po novembrových udalostiach v roku 1989, ktorý mal zásadný význam pre formovanie moderného demokratického a právneho štátu v Českej a Slovenskej federatívnej republike, ako aj v jej nástupníckych štátoch, tak v Slovenskej republike, ako aj v Českej republike,“ zhodnotil Ladislav Orosz, bývalý sudca Ústavného súdu SR s tým, že je potrebné, aby bola Listina považovaná za ústavný klenot novodobých ústavných dejín ako Čechov, tak aj Slovákov.
Orosz tiež poukázal na to, že SR má duplicitnú vnútroštátnu ústavnú úpravu inštitútu základných práv a slobôd, obsiahnutú priamo v druhej hlave Ústavy SR, aj v Listine základných práv a slobôd.
Slobodný prístup k informáciám
Podľa verejného ochrancu práv Róberta Dobrovodského sa na Slovensku prijatím zákona o slobodnom prístupe k informáciám a o povinnom zverejňovaní zmlúv na internete presadil princíp otvorenosti verejnej správy, ktorý v niektorých svojich aspektoch nemá na svete obdobu.„Napríklad žiadny iný štát na svete neotvoril v tom čase všetky zmluvné klauzuly tak, ako naša republika,“ vysvetlil Dobrovodský a dodal, že SR vyniká tiež v prípade niektorých aspektov v oblasti rodinného práva.
V rámci diskusie sa venovala pozornosť aj záväzkom, ktoré vyplývajú z kľúčových dokumentov obsahujúcich ľudské práva.
Článok pokračuje na nasledujúcej strane: