24.12.2022 (Webnoviny.sk) - Ryba ako hlavný chod štedrej večere nie je u nás starý zvyk. Na Slovensku nebolo rozvinuté rybnikárstvo a chov kaprov. Naše rieky síce boli bohaté na ryby, ale na našom území sa naplno udomácnila všeobecná konzumácia vyprážaného kapra až v období medzivojnovej Československej republiky.

Opekance, pupáčky či bobáľky

V rozhovore pre agentúru SITA to povedala etnologička Marta Botiková z Katedry etnológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Ryba sa do štedrovečernej pôstnej večere ľahko začlenila ako zrozumiteľný symbol kresťanstva.

Na Štedrý deň sa na našom území vždy jedávalo pôstne jedlo. Mäso sa podávalo až na prvý sviatok vianočný, čiže 25. decembra. Štedrovečerné menu tradične pozostávalo z kyslej polievky a múčneho jedla. Väčšinou to bola kapustová alebo šošovicová polievka, v oblasti Žitného ostrova sa jedávala rybacia polievka.

Nasledovali múčne jedlá, napríklad opekance, pupáčky či bobáľky, ktoré v mnohých rodinách zostali späté s Vianocami dodnes.

Oblátky s medom a cesnakom

Pred Štedrou večerou tradične povedal najstarší člen rodiny modlitbu, v sekulárnych rodinách vinš, potom nasledovali oblátky s medom a cesnakom.



Med symbolizuje sladkosť života a všetko dobré, cesnak má zas odháňať všetko zlé, choroby či zlé sily. Matka, domáca pani či gazdiná, zvykla členom rodiny urobiť s medom aj krížik na čelo. Samotná oblátka symbolizuje sväteninu, hostiu, ale má zároveň aj širší význam - ako náš každodenný chlieb. V niektorých rodinách bolo zvykom prestrieť aj pre zosnulého člena rodiny. Pri štedrej večeri nesmela chýbať hriata pálenka osladená medom, koláče a víno.

Po večeri sa zvykli rozbíjať orechy a prekrajovať jabĺčko, čo súviselo s predpoveďami prosperity na ďalší rok. Na prvý sviatok sa tradične jedávalo najmä bravčové mäso alebo morka. Zatiaľ čo Vianoce sú tradične pokladané za rodinný sviatok a vždy sa zvykli sláviť v kruhu rodiny, novoročné chvíle ľudia strávili v širšej spoločnosti a zabávali sa.

Článok pokračuje na nasledujúcej strane: