Ochrana práv československého občana
Aktivisti v dokumente pripomínali budovanie prvej demokratickej Československej republiky, ako aj boj proti fašizmu, ktorý viedol k obnoveniu spoločného štátu v roku 1945, a následky štyridsaťročného politického pripútania k Sovietskemu zväzu.
„Ani raz v dejinách – či už to bolo v roku 1938, v roku 1948 či v roku 1968 – sa Spoločnosť národov či Organizácia spojených národov neozvali na ochranu práv československého občana,“ upozorňovali v závere listu a žiadali OSN o jasné vyjadrenie k porušovaniu ústavou zaručených občianskych práv.
Podpísali sa Kusý či Kronerová
Pod dokument sa podpísali aj spoločensky známe osobnosti, ako, historik Jozef Jablonický, politológ Miroslav Kusý alebo herečka Zuzana Kronerová.Prvého januára 1993 nakoniec vznikli nezávislé štáty Česká republika a Slovenská republika. Ako pre agentúru SITA uviedla jedna zo vtedajších signatárok dokumentu, právna historička Katarína Zavacká, trvalo tri desaťročia, kým fakt, že rozdelenie štátu nemalo podporu väčšiny obyvateľstva na Slovensku ani v Čechách, začali priznávať aj jeho iniciátori.
„Čas vyvrátil aj ich dobové očakávania skokového rastu „svojstojnej“ ekonomiky, presvedčenie o potrebe národnej meny a podobné argumenty o tisícročných túžbach Slovákov," doplnila.
Zdroj: Webnoviny.sk - OSN sa ani raz v dejinách neozvala na ochranu práv československého občana, pod dokument sa podpísali aj známe osobnosti © SITA Všetky práva vyhradené.