Vzrástol počet odsúdení za úplatky
Štatistiky Generálnej prokuratúry predbežne ukazujú mierny pokles pri stíhaní korupčných trestných činov. V roku 2021 bolo pre ne stíhaných vyše 250 osôb, v roku 2022 to bolo 168 osôb. O 40 percent poklesol i počet obžalovaných. Podľa analýzy rozsudkov za prvé tri kvartály sa menej káuz dostalo aj do rozuzlenia pred súdmi.
Podľa TIS ale možno pozitívne zhodnotiť to, že vzrástol počet odsúdení za úplatky vo výške 5-tisíc eur a viac. Takýchto rozsudkov bolo v minulosti málo. Za najvýraznejšiu uzavretú kauzu TIS označilo odsúdenie bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika na osemročný trest za prijatie úplatku od člena zločineckej skupiny. Odsúdení boli tiež viacerí bývalí úradníci a policajti, a taktiež aj poniektorí obžalovaní podnikatelia, napríklad v kauze Mýtnik.
Obmedzený pokrok plánov vlády
Podľa TIS bol na základe protikorupčných plánov vlády z jej programového vyhlásenia dosiahnutý len obmedzený pokrok.„Väčším korupčným kauzám sa jej predstavitelia vyhýbali, konfliktný spôsob vládnutia však vyvolávali v spoločnosti negatívne reakcie a paralyzovali akcieschopnosť samotnej vlády," uvádza TIS. Dodala, že kritizovaná bola i slabá úroveň politickej kultúry a tiež obchádzanie legislatívneho procesu.
Sklamanie vyjadrili i nad chýbajúcou vôľou koalície k reforme prokuratúry. Reforma súdnej mapy bola odložená a diskusia o zmene trestných kódexov začala úvahami niektorých politických predstaviteľov o znižovaní trestov za korupciu.
Vládna koalícia tiež nedokázala v dôsledku rozporov zmeniť spomínaný paragraf 363, a to i napriek tomu, že sa k tomu zaviazala v programovom vyhlásení. Odborná verejnosť, časť prokuratúry a politických predstaviteľov, vrátane prezidentky Zuzany Čaputovej pritom upozorňovali na jeho nadužívanie generálnym prokurátorom, ktoré vedie k neprimeraným zásahom do nezávislosti súdov.
Úsilie oslabili politické konflikty
Pozitívne je hodnotené posilnenie práva verejnosti na informácie, rozbeh nového Úradu na ochranu oznamovateľov korupcie a najvyššieho správneho súdu. Kladne hodnotia i transparentné vyberanie šéfov viacerých verejných inštitúcií.TIS však v tomto smere poukazuje i na viacero nedostatkov, napríklad zvolenie nového ombudsmana až po siedmich mesiacoch paralýzy, presluhovanie nominantov predošlých vlád na niektorých úradoch, ale aj na to, že namiesto systémovejšieho odpolitizovania voľby riaditeľa verejnoprávneho vysielateľa koalícia použila len jednorazovú odbornú komisiu.
V správe k rebríčku centrála Transparency International konštatuje, že protikorupčné úsilie bolo oslabované politickými konfliktmi. Zároveň vyjadrila obavy zo zvrátenia dosiahnutého pokroku a oslabenia demokracie, a to v súvislosti so stupňovaním rozdeľujúcej rétoriky politikov pred predčasnými voľbami.
Stále výraznejšie zaostávame
Aj napriek zlepšeniu jeho pozície Slovensko stále výraznejšie zaostáva za priemerom štátov Európskej únie (EÚ). Priemerné skóre v EÚ 27 je 64 bodov, v západnej Európe 66, v porovnaní s 53 bodmi, ktoré dosiahlo Slovensko. V tomto rebríčku však Slovensko predstihlo sedem štátov z EÚ 27, a to Cyprus, Grécko, Maltu, Chorvátsko, Rumunsko, Bulharsko a Maďarsko.
V rebríčku sa na prvom mieste umiestnilo Dánsko, ktoré malo skóre 90. Zo štátov Vyšehradskej štvorky je pred Slovenskom Česko, ktoré skončilo 41. a Poľsko na 45. priečke. Posledné v rebríčku skončilo Somálsko s 12 bodmi. Spomedzi európskych štátov dosiahlo najhorší výsledok Rusko, ktoré bolo na 137. mieste.
Viac k témam: Akcia "Mýtnik", Korupcia, Paragraf 363 Trestného poriadku, reforma súdnej mapy, Súd s Dušanom Kováčikom, Súdy
Zdroj: Webnoviny.sk - Slovensko si polepšilo v rebríčku vnímania korupcie, výsledky však podľa TIS pôsobia rozpačito a prstom ukázali na Žilinku © SITA Všetky práva vyhradené.